Oni si nerobili problémy so zladením svojho náboženského presvedčenia a presvedčenia najbližších príbuzných s marxizmom-leninizmom a z neho vyplývajúcim ateizmom.
Náboženské povinnosti vykonávali normálne a bez zábran. Zo straníckej schôdze sa išlo do kostola, alebo opačne z kostola na stranícku schôdzu.
Všeobecné prijímanie veci tiež dokázali nadradiť nad stranícku doktrínu. Keď krčmár Vendo Lazničan na začiatku schôdze povedal, že so všetkým súhlasí, a v prípade hlasovania je vždy za, ale musí ísť do krčmy čistiť rúrky pivového potrubia, ochotne ho všetci zo schôdze uvoľnili. Po skončení schôdze sa išlo vždy do krčmy, predsa nikto nechcel piť pivo páchnuce od znečistených trubiek.
Obozretnosť na mieste
Tí väčší okresní súdruhovia, už boli obozretnejší. Vo vlastnej dedine sa nesobášili, ani nekrstili deti. Tieto obrady už vykonávali vo vzdialenejších obciach alebo až v susednom Poľsku. Zúčastňovali sa aj pohrebov svojich dedinských partajníkov, ale do kostola nešli. Čakali dôsledne pred kostolom a k pohrebnému sprievodu sa pridružili na ceste od kostola po cintorín, sprevádzaní posmechom celej dediny.
Keď sa im náhodou na ich náboženské aktivity prišlo, vyhovorili sa na manželky. Oni nič, oni sú dôslední ateisti, len tie ženy, ony sú nábožensky zaťažené. Vraj pod tlakom religióznej dediny ich prinútili urobiť v svojom presvedčení ústupok. Všetko oľutovali a sľúbili vyšším súdruhom, že sa už nikdy viac podobná vec nestane. Tieto sľuby však často opakovali pri každom ďalšom krste alebo pohrebe v rodine.
Zamenili príhovory
Dvaja takí súdruhovia boli delegovaní na pohreb zaslúžilého člena strany. Pohreb bol na dedine, takže je pochopiteľné, že s cirkevnými obradmi. Jeden z prítomných súdruhov mal povedať pietnu reč na pohrebe a druhý mal mať slávnostný prejav na prvomájovej manifestácii. Pohreb bol práve deň pred prvým májom.
Prvomájový rečník mal obidve reči napísané. Pri pohrebnom chvate podal svojmu rečníckemu kamarátovi papier s prvomájovým prejavom. Rečník nebol ani zamak deprimovaný zámenou. Vždy jednu-dve vety povedal z prvomájového prejavu a pridal vlastnú improvizáciu zameranú na pohreb. Z toho vznikol taký miešung slov, viet a významov, že rozosmial všetkých účastníkov pohrebu. Cicerova reč proti Catilinovi v rímskom senáte bola len slabým odvarom prejavu nášho rečníka aj v upútani pozornosti poslucháčstva.
Posúďte sami
Súdruhovia, súdružky a súdružence, veľavážený súdruh pán farár!
Stretli sme sa tuná na prvomájovej manifestácii a tu na cintoríne, aby sme si uctili pamiatku veľkých vodcov revolúcie Lenina, Stalina, Gottwalda i tu prítomného nebohého súdruha Nákačku.
Robotnícke 1. máje sú symbolizované červenými zástavami, transparentmi, alegorickými vozami a vašimi rozžiarenými tvárami, ale tu na cintoríne aj smutnými. Naše ženy nesú v náručiach červené ruže a karafiáty na znak solidarity s medzinárodným robotníckym hnutím, ale aj vence s čiernymi stuhami na znak solidarity s našim tu prítomným nebohým súdruhom Nákačkom.
Dnes sa po celej našej vlasti rozzvučia dychové hudby na prvomájových veseliciach. Pracujúci ľud oslavuje, ale sa aj raduje z víťazstva robotníckej triedy. Venujeme túto našu spontánnu radosť rodine tu prítomného nebohého súdruha Nákačku.
Dnešný deň je omnoho slávnostnejší ako obyčajné všedné dni. Je to deň prvomájový či pohrebný deň nášho tu prítomného či už odišlého súdruha Nákačku.
Dovoľte, aby som v mene vás poslal iskrené pozdravy pracujúcim na prvomájových oslavách v Moskve, Leningrade, Kyjeve, Odese, Varšave, Berlíne, Budapešti, Sofii, Bukurešti, Havane, Prahe, Bratislave i Tebe, vážený súdruh Nákačka.
Dovidenia v nebi! Česť práci!
