Málokto sa vie vžiť do doby pred Gutenbergom, vynálezcom kníhtlače.
Kto vie, čo je to samizdat? Kto aspoň raz netúžil stať sa spisovateľom, alebo aspoň cez noviny dať celému svetu vedieť, čo krásne, ťažké, tragické prežil? Skúsili ste napísať nejaký článok? Že vám ho nikto nechcel uverejniť? A kto si vie reálne predstaviť, čo všetko obnáša vydanie knihy dnes?
Hovoríme s Máriou Leškovou z knižného vydavateľstva Ikar. Ročne prečíta dosť veľa kníh, medzi nimi aj rukopisy, ktoré ešte len čakajú na vydanie prípadne zamietnutie.
Je dnes veľa takých ľudí, ktorí trávia hodiny denne s knihou?
- Žijeme v náročnej a hektickej dobe. Na súkromné aktivity po práci máme čoraz menej času. Domnievam sa preto, že takých ľudí, ktorí denne čítajú knihy, nie je veľa. Prevažná väčšina si čítanie necháva na víkendy, či dokonca na dovolenky.
Aké témy vás oslovujú najviac? Dokáže vás kniha rozosmiať i rozplakať?
- V prostredí kníh som v podstate stále. Obklopujú ma v práci i doma. Keďže mám literatúru veľmi rada, moja práca vo vydavateľstve mi maximálne vyhovuje a nemenila by som. A čo najradšej čítam? Jednoducho dobré knihy, ktoré ma zaujmú už od prvých stránok. A je to jedno, či je to román zo súčasnosti, historický román, krimi triler či dojímavý príbeh lásky.
Naposledy ma napríklad mimoriadne zaujali knihy z práve posledne menovaných žánrov Headhunters - Lovci mozgov, Nepriateľ štátu a Jeden deň. A ako inak, najradšej čítam v pohodlí domova. Mám svoju metódu rýchleho čítania. Tú uprednostňujem, keď sa s obsahom knihy potrebujem rýchlo oboznámiť. Keď mám čas, čítam pomalšie a náležite si to vychutnávam.
Aký je v súčasnosti knižný trh na Slovensku? Aké témy majú šancu stať sa bestsellermi?
- Prirodzene, tak ako sa mení svet okolo nás, mení sa aj knižný trh a chute čitateľov. Podľa môjho názoru je jedno, akú tému spisovateľ spracuje. Ak je napísaná dobre, pútavo, zaujímavo, čitateľ po nej rád siahne. Bestesellermi sú na Slovenku napríklad knihy o mafii z pera Jozefa Kariku (trilógia V tieni mafie) či o špinavostiach v politike (Banášova Sezóna potkanov). Mňa osobne milo prekvapilo, že jednou z najúspešnejších kníh na našom trhu je Židovka od Andrey Coddington.
Pracujete v jednom z najväčších knižných vydavateľstiev, pomáhate knihám presadiť sa na trhu. Je vydávanie kníh náročným biznisom?
- Áno, je to veľmi náročný biznis. Slovenský knižný trh je malý, konkurencia je veľká. Musíme sa snažiť, aby sme obstáli.
Koľko kníh ročne vyjde na Slovensku?
- Nepoznám údaje zo všetkých vydavateľstiev dohromady. Môžem vám však povedať čísla za vydavateľstvo Ikar, ktoré sú nesporne zaujímavé. Posúďte sami. Ročne vydáme v priemere 250 titulov v celkovom náklade 1,5 milóna kusov kníh. Z uvedeného počtu asi 80 percent tvorí beletria. Domáca tvorba z toho predstavuje približne 20 percent.
Ako si vydavateľstvo vyberá námety na knižné vydanie?
- Ročne dostávame do vydavateľstva niekoľko desiatok rukopisov. Žiadny z nich neskončí v koši. Práve naopak, každý je prečítaný. Veď čo, ak by sa medzi nimi našiel budúci bestseller? Musím povedať, že odmietame pomerne veľa rukopisov a to z jednoduchého dôvodu. Nespĺňajú kritériá. V niektorých prípadoch aj preto, že autor rukopisu neovláda ani elementárnu slovenčinu. Najhoršie na tom je, že si mnohí z nich myslia, že to pri písaní kníh ani nie je nutné. Na druhej strane sme objavili viacerých talentovaných autorov.
Majú to nováčikovia ťažšie ako renomovaní spisovatelia?
- Máme autorov, ktorí sa ocitnú už pri prvej knihe na výslní. Je to veľmi individuálne. Ale v každom prípade, meno autora robí svoje tak pre vydavateľa ako aj pre čitateľa.
Aké kritériá musí spĺňať rukopis? Čo všetko predchádza vydaniu knihy?
- Základom je predovšetkým zaujímavo, literárne, podčiarkujem literárne, spracovaný príbeh, ktorý má šancu osloviť čitateľa témou, inovatívnym prístupom, posolstvom, ktorý chce svojim dielom tlmočiť čitateľovi. Často sa stretávame s názorom, že na vydanie knihy stačí opísať nejakú udalosť, ktorá sa aj prípadne naozaj stala. Nestačí. Skutočný príbeh môže byť základom, ale musí mať aj literárny rozmer. A potom už spomínaný jazyk, štylistika.
Vydanie knihy je pomerne náročná činnosť. V praxi to vyzerá takto: Do vydavateľstva príde rukopis. V tejto fáze ho čítajú najmenej dvaja, traja ľudia priamo z Ikaru. Ak sa názory na text zhodujú, posúva sa do edičného programu na vydanie. V niektorých prípadoch oslovujeme za týmto účelom aj ľudí z externého prostredia.
Potom dostáva rukopis redaktor. Ten popri štylistických úpravách úzko spolupracuje s autorom aj pokiaľ ide o prípadné obsahové zmeny. Niekedy je text príliš rozvláčny, inokedy sa žiada niečo pridať. Ak autor s navrhovanými zmenami redaktora súhlasí, zvyčajne áno, zakomponuje ich do svojho textu a rukopis prechádza do grafického štúdia, kde sa upravuje do budúcej knižnej podoby a navrhuje sa obálka.
Ďalším krokom je odoslanie materiálu do tlačiarní a vytlačenie knihy. A potom jej distribúcia do kníhkupectiev. Nesmieme zabudnúť na propagáciu knihy. To je mimoriadne dôležitá etapa, aby sa čitateľ o nej dozvedel a rozhodol sa aj si ju kúpiť.
Ako vidíte budúcnosť elektronických kníh? Vytlačia z trhu papier?
- Možno by mohol poslúžiť príklad z nedávneho obdobia zo Spojených štátov amerických, kde záujem o tlačené knihy poklesol do takej miery, že došlo k rušeniu verejných knižníc. Zanikli mnohé kamenné kníhkupectvá či celé siete kníhkupectiev. V USA sa záujem čitateľov sústredil na elektronické knihy a ich čítanie prostredníctvom tabletov či iných čítacích zariadení.
Domnievam sa, že tento trend bude pokračovať. A nielen v USA. Záujem o literárne diela bude aj naďalej, ale ich čítanie bude čoraz viac nadobúdať inú formu. Klasické papierové knihy postupne vytlačia e-knihy. V našich podmienkach sa síce ich predaj ešte len rozbieha, ale tam vidím budúcnosť kníh. Zatiaľ však neviem odhadnúť ako vzdialenú.
Ako bude vyzerať kníhkupectvo o desať rokov?
- To si vôbec netrúfam odhadnúť, ale mňa osobne by potešilo, keby kamenné kníhkupectvá fungovali aj naďalej. Zájsť do kníhkupectva a zalistovať sa v knižke má svoje neopakovateľné čaro.
