NÁMESTOVO. Drevo ako zdroj podnikania začal byť lukratívny najmä po roku 2004. Po vetrovej kalamite prišla podkôrniková, dreva bol prebytok. Námestovský závod štátneho podniku Lesy SR, ktorý na Orave obhospodaruje 40 percent výmery lesov, ťažil v roku 2009 260-tisíc kubíkov. Plán na budúci rok má 120-tisíc.
„Situácia na trhu je zlá, ale dala sa predpokladať,“ povedal Jozef Herud, riaditeľ závodu. „Kalamitu sme spracovali. Viac ťažiť nemôžeme, ak chceme les zachovať aj pre budúce generácie.“
Dreva je čoraz menej
Najväčšia rozloha lesov je na Orave roztrúsená v rukách súkromných vlastníkov a takmer stovky urbárskych spoločenstiev. Obvodný lesný úrad v Dolnom Kubíne evidoval v roku 2005 takmer 450-tisíc kubíkov vyťaženého dreva, v roku 2009 spolu 386-tisíc, vlani 389-tisíc. Sú to údaje urbárov a sukromných vlastníkov lesa, Štátnych lesov TANAPu, vrátane ťažby podniku Lesy SR.
Plán ťažby na rok 2012 v neštátnych lesov bude sumarizovaný až v januári. Ak však dominantný hráč na trhu – Lesy SR znižujú ťažbu na úroveň približne 46 percent oproti roku 2009, a ak sa tak zachovajú aj ostatní, tak oravské lesy by mohli dať približne 200-tisíc kubíkov dreva. A to je polovica oproti situácii spred piatich rokov.
Predseda námestovského urbáru Rudolf Trabalík povedal, že v tomto roku znížili ťažbu oproti 2009 o polovicu. Kým v predchádzajúcich rokoch exportovali do Poľska polovicu ťažby, ostatný polrok len jedno až dve percentá. „Oravskí spracovatelia si to prizerajú, drevo nakladajú ihneď, sklady sú prázdne.“
Urbár Trstená – pozemkové spoločenstvo predáva predovšetkým majiteľom píl. „Prídu však aj slovenskí obchodníci, ktorí u nás kúpia a predajú Poliakom,“ hovorí predseda Daniel Smitka.
Kde je národné bohatstvo
Do Poľska smeruje denno-denne množstvo kamiónov so smrekovým, ale i bukovým drevom, z celého Slovenska. Eliminovanie vývozu do zahraničia by však domácemu trhu pomohlo. „Akoby si neuvedomovali, že exportom dreva exportujú aj pracovné miesta spoluobčanov v regiónoch,” hovorí Igor Patráš, prezident Zväzu spracovateľov dreva.
Banislav Jesenský, šéf martinskej spoločnosti DCP timber, ktorá má jednu z prevádzok aj v Podbieli, vidí príčinu aj v ľahostajnosti štátnych orgánov k vývozu dreva. „Nevieme si ochrániť národné bohatstvo. Hraničný priechod do Poľska je plný preťažených kamiónov s nedeklarovaným tovarom. Rakúšania a Česi aspoň obchodujú slušne.” Píla v minulosti zamestnávala viac ako 40 ľudí, dnes jedenásť.
Podľa odhadu ľudí pracujúcich s drevom, až 80 percent dreva ide do Poľska bez dokladov, na hranice by postavili colníkov i policajtov. Tvrdia, že Poliaci platia viac a nepotrebujú doklady.
Spoločnosť Amico Drevo je najväčším spracovateľom dreva na Orave, zamestnáva 150 ľudí. Avizované dodávky na budúci rok môžu ohroziť chod výroby.
Chránené sucháre
Jednou z možností, ako dostať do drevospracujúceho priemyslu viac suroviny je aj prehodnotenie ochranárskych opatrení. V chránených územiach leží množstvo nespracovaného dreva. „Treba sa zamyslieť, či následky zákazu spracovania podkôrnikovej kalamity sú menšie, ako následky zániku pracovných miest,“ hovorí Herud.
Kým po vetrovej kalamite bolo v chránenom území na Babej hore a Pilsku päťtisíc kubíkov kalamitného dreva, dnes je tam takmer 90-tisíc kubíkov. Navyše, lesníci vynaložili na zabránenie šírenia podkôrneho hmyzu do okolitých lesov tento rok 160-tisíc eur, Štátna ochrana prírody, ktorá je za to zodpovedná, im z nich nevrátila ani cent.
Tretím zdrojom pomoci domácemu drevospracujúcemu priemyslu je zrušenie zákazu ťažby pre Lesy SR v neodovzdaných súkromných lesoch. To však pre námestovský závod neplatí, 99 percent lesov odovzdal pôvodným vlastníkom.
Výzva štátnym úradom
Spracovatelia dreva pripúšťajú, že štát nemá možnosť diktovať vlastníkom, komu drevo predajú. Štátnym orgánom ale adresujú výzvu, aby dôsledne kontrolovali prípadnú nelegálnu činnosť pri vývoze, ako napríklad expedíciu nevykázaného dreva, dreva zaradeného do nižšej triedy kvality, preťažované kamióny jazdiace v noci.
„Treba kontrolovať tie kamióny, ktoré zo Slovenska odchádzajú, či obsahom, objemom zodpovedajú tomu, čo je deklarované. Pokiaľ to tak je, tak to musíme rešpektovať, ale sme presvedčení, že tomu tak nie je,“ povedal Patráš.
