TRSTENÁ. Hornooravské obce čoraz častejšie dostávajú listy z obvodného úradu životného prostredia v Tvrdošíne s oznámením o správnom konaní pre nelegálne skládky. Niektoré dediny dostali dopisy s rovnakým obsahom niekoľkokrát.
Ján Banovčan, predseda Združenia miest a obcí hornej Oravy (ZMOHO), sa pred niekoľkými mesiacmi obrátil na Rudolfa Padu, predsedu Občianskeho združenia (OZ) Tatry. Práve ono totiž dáva podnety na obvodný úrad. Obce žiadali, aby sa združenie obracalo priamo na ne. Fotografie z úradu však chodia stále.
Zlá lokalizácia
„Pol dňa sme v lete hľadali skládky z fotiek, aj s pracovníkmi úradu, márne,“ povedal liesecký starosta Martin Dreveňák. „Našli sme iné, odstránili. Obávame sa však, že po pár mesiacoch prídu tie isté fotky, že sme problém napriek výzvam neriešili.“ V takom prípade hrozí, že OZ postúpi podnet na Generálnu prokuratúru.
Liesečanom pri nahlásených skládkach v niektorých prípadoch nepomohla ani priložená lokalizácia. „Pri jednom zábere sa spomína Liesecký háj pri Oravici. No Oravica je na jednej strane a Liesecký háj na opačnej.“
Rudolf Pado tvrdí, že dôvody, prečo obce skládky nenájdu, môžu byť len dva. „Skládku nenašli, lebo hľadali zle. Alebo vyčistili ešte pred konaním, obvodný úrad neinformovali a počas konania sa tvárili, že tam nebola.“
Nemusia byť u nich
Nepríjemnú skúsenosť majú aj Nižňania. Na fotkách boli kopy odpadkov, ktoré žiaci nazbierali v rámci akcie počas Dňa zeme. Pracovníci obecných služieb ich večer odviezli na skládku. „Boli sme zhrození,“ povedal nižniansky starosta Jaroslav Rosina. „Dostali sme viac listov. Niektoré skládky sme ani nenašli. Veľa sme ich už odstránili, no vznikajú ďalšie. Prečo informátor či fotograf nepríde za nami? Chceme to riešiť, ale rozumne, nie vyhrážaním.“
Fotografie sa starostom nepozdávajú. Viacerí sa zhodli, že skládky, ktoré nemôžu vo svojich katastroch nájsť, môžu byť nafotené kdekoľvek na Slovensku či v zahraničí.
Nedôvera voči samospráve
„Oravu sme mapovali v roku 2009, súčasné fotografie nelegálnych skládok nerobia ľudia združení okolo OZ Tatry,“ hovorí Rudolf Pado. „Posielajú nám ich pozorovatelia, ktorí v nich vidia problém a nemajú dôveru voči orgánom štátnej správy a samosprávy. V minulosti sa nimi nahlásený problém väčšinou neriešil.“ Združenie zaručilo fotografom anonymitu. Vyhovieť požiadavkám obcí, aby nafotené skládky ukázali priamo v teréne, sa preto vraj nedá.
Predseda OZ Tatry odporúča, aby si starostovia poctivejšie plnili povinnosti vyplývajúce zo zákona o odpadoch. Dva- či trikrát do roka by si podľa neho mali osobne zmapovať celé katastrálne územie obce. „Často tam chodíme, no stáva sa, že skládky odstránime a po pár dňoch sú na ich mieste nové,“ oponujú starostovia.
Cítia sa šikanovaní
Obce chcú problém riešiť. Aj keby mali opäť osloviť OZ Tatry. Objavili sa aj prípady, že dve či tri obce dostali tú istú fotografiu. „Občianske združenie šikanuje nielen starostov, ale aj pracovníkov obvodného úradu,“ hovorí Rosina. „Nech sa obráti priamo na nás, my sa tým budeme zaoberať.“
Občianske združenie sa však svoj spôsob ochrany životného prostredia pravdepodobne zmeniť nechystá. Nie je totiž jeho povinnosťou informovať obce. „Okrem toho nás dlhodobé skúsenosti presvedčili, že táto cesta je absolútne nefunkčná. Pri rozsiahlych skládkach neexistuje na strane obcí vôľa neodkladne ich odstrániť, vyskytujú sa dokonca prípady zasypávania odpadu, čo je v rozpore so zákonom.“
