Ak pri ohlásení hromadných výpovedí ľudia lekárom fandili, na prelome mesiacov sa situácia otočila. Až 76 percent z 80-tisíc čitateľov www.sme.sk s ich postupom nesúhlasilo. Lekári sa tak budú musieť vyrovnať s novou vlastnou diagnózou – pošramotenou povesťou.
Nech už ale bojovali akokoľvek, za čokoľvek, a ohrozili pri tom kohokoľvek, jedno lekárom uprieť nemožno. A to aj napriek tomu, že mnohí by ich najradšej videli na jednotke intenzívnej starostlivosti, v pyžame, nie bielom plášti.
Uprieť im nemožno súdržnosť, vytrvalosť a staré známe Jeden za všetkých, všetci za jedného. Vlastnosti, ktoré sa v súčasnej dobe neobjavujú len tak, skôr sa vytratili. Koľko protestujúcich sme tu mali od Novembra 1989? Nespočetne. Koľko ich požiadaviek uzrelo svetlo sveta? Pramálo. Všetci sa stiahli pri prvom neúspechu.
Napriek reálnej hrozbe straty zamestnania a spoločenského statusu to mnohí lekári nevzdali. A to už dnes v spoločnosti nevidieť.
Napriek týmto riadkom, ktorými lekárov uznávam, pri otázke: Majú protestujúci lekári vašu podporu? som klikla Nie.
