DOLNÝ KUBÍN. Miroslav Whisky Láber, spevák Slobodnej Európy, precestoval 53 krajín. Dve z nich, Indiu a Nepál, priniesol koncom novembra Dolnokubínčanom. Šialený ruch na jednej a svätý pokoj na druhej strane dokumentoval fotografiami, korenil zážitkami.
Na rozdiel od iných slovenských miest, Whiskyho cestovateľské kino v Minibare Oravia nepraskalo vo švíkoch. Škoda – tých, ktorým sa nechcelo. Postrehov a cenných rád nikdy nie je dosť.
Trinásť – presne toľkokrát bol Whisky v Indii. Považuje ju za krajinu s absolútnou chudobou na jednej a rozprávkovým bohatstvom na druhej strane. „Biznis jet, súkromná stíhačka, hodina letu stojí od štyroch do 12-tisíc dolárov. V Londýne alebo vo Frankfurte ich stojí sto. V Bombaji tisíc.“
Kontrasty
Doslova svätý pokoj nachádza Whisky na prázdnych indických plážach v Goa. Je mu ľúto, že ich je čoraz menej.
Budhizmus považuje za najsympatickejšie náboženstvo na svete. Jeho symbolom sú modlitebné valce s vytlačenými mantrami vo vnútri. Nejeden poháňa voda, sám sa modlí za celú dedinu.
„Modlitba nefunguje tak ako u nás, že Pane Bože, daj mi peniaze alebo zdravie. Budhista verí, že Boh sám najlepšie vie, čo je pre neho dobré. Krútením valca uznáva jeho autoritu.“
Najsvätejším mestom hinduistov je Varanasi. „Veria, že kto umrie na brehu Gangy, vyslobodí sa z kolotoča večných reinkarnácií: opustí túto planétu a dostane sa rovno do neba. Dejú sa tam hrôzostrašné veci. Keď vidím turistov, ako tam chodia v sandáloch, no neviem. Kto nemá peniaze na spálenie mŕtvoly, pustí ju do rieky. Počul som, že dolu v lesoch mŕtvoly chytajú svätí muži a že ich vraj jedia.“
Elektrické rozvody v starom Dillí.
Sliepky na motorke
Na indickú stravu Whisky nedá dopustiť. Aj keď si na ňu musel zvyknúť, žalúdočné problémy sa nevyhli ani jemu. Reštaurácie radí obchádzať, nechodí tam veľa ľudí, jedlo stojí, lozia po ňom muchy.
„Odporúčam indický fast food, napriek tomu, že sa naň veľa ľudí pozerá cez prsty. Čávo osmaží samosku, typickú placku, priamo pred vami, je to chutné a kvalitné jedlo. Stojí nič, asi dve koruny, a krásne sa z neho najete.“
Typickým pre Nepál je zas pojazdné mäsiarstvo. „Mrazené mŕtve mäso nikto nechce. Ide čavenko, ruksak má na chrbte, všetko mu to tam kotkodáka. A to je nič oproti mäsiarstvam na motorke. Zo všetkých strán visia strapce živých sliepok, zvuk motorky vôbec nepočuť. Strašný pohľad.“
Himalájske šialenstvo
Whisky tvrdí, že Himaláje sa nedajú odfotiť ani opísať. Reči skutočnosť nepriblížia ani zďaleka. „Keď sa z Popradu pozeráte na Tatry, ide o prevýšenie zhruba 1500 metrov vo vzdialenosti 20 kilometrov. V Himalájach stojíte vo výške 1800 metrov a dva-tri kilometre pred vami je naraz 8400. To je šialenstvo.“
Whisky má za sebou niekoľko trekov cez Himálaje dlhých viac ako 500 kilometrov. Bez nosičov a kamarátov, najradšej chodí sám. Treba sa pripraviť na mínus 27, stravu zo siedmich druhov potravín. A ľudí, ktorí fajku nikdy neodložia, buď sa fajčí, čistí alebo plní. „Pohľad na slovenského alkoholika kdesi na lazoch je horší,“ hovorí hudobník.
Himalájsky chodníček.
Oslobodenie
„Získal som pokoru. Tam vidíš ľudí, ktorí žijú z dvadsať dolárov na mesiac, majú päť-šesť detí a sú úplne šťastní. Keď sa prejdeš v Bratislave po Auparku, vidíš ľudí, ktorí fakt majú peniaze a sú nasratí. Hrabú sami pre seba a nič z toho. Tam ľudia nemajú nič, žijú zo dňa na deň, ale krásne. Boli veci, ktoré ma voľakedy dosť trápili. Mal som problém, že nemám to, nemám hento. Pochopil som, že vnútorné šťastie je niekde úplne inde, veci treba mať usporiadané v hlave. Strašne ma to oslobodilo.“
Whiskyho čaká cestovateľská pauza, bude sa venovať novej láske, herečke Danici Jurčovej. Dlho ale trvať nebude, už na budúci rok plánuje dokončiť Sumatru.
