DOLNÝ KUBÍN, TRSTENÁ. Situácia v zdravotníctve sa uplynulý týždeň vyhrotila. Pre výpovede lekárov nemocnice zrušili plánované operácie, začali sa pripravovať na krízový chod. Pomoc pacientom z Oravy prisľúbili ružomberská vojenská a martinská nemocnica.
Oravskí lekári neustúpili ani po stretnutí s najvyšším predstaviteľom zriaďovateľa nemocníc v kraji županom Jurajom Blanárom. Ten navrhol, aby spoločne podali žalobu na štát.
Ohrozené nemocnice
Najkritickejšia situácia nastala v Dolnooravskej nemocnici. Výpovede podalo 45 zo 67 lekárov, jedna doktorka výpoveď koncom minulého týždňa stiahla. Po prvom decembri by mohli zostať nefunkčné oddelenia chirurgie, neurológie, ortopédie, rádiológia, ARO, fyziatricko-rehabilitačné oddelenie, interné, CT.
„Niektoré akútne výkony dorobíme, zvyšné sme museli odložiť,“ povedal riaditeľ Jozef Mintál. Nemocnica plánovala presúvať pacientov do Martina a Ružomberka.
Naplánované operácie zrušili uplynulý utorok aj v Hornooravskej nemocnici. Tam podali výpoveď všetci lekári gynekologického oddelenia. Rodičky mala prijímať vojenská nemocnica v Ružomberku. „Nebola by som rada,“ povedala Dolnokubínčanka Henrieta Terenová, ktorá má termín pôrodu 30. decembra. „Dúfam, že sa to dovtedy vyrieši.“ Lekárov v úsilí dosiahnuť lepšie pracovné podmienky podporuje.
Žilinský kraj chce podať žalobu na štát
Zvrat v kritickej situácii slovenských nemocníc priniesla podmienka prezidenta Ivana Gašparoviča. Ak lekári nestiahnu výpovede, dá v krajine vyhlásiť núdzový stav. Lekári v takom prípade musia nastúpiť do práce, inak im hrozí trestné stíhanie. Núdzový stav môže trvať tridsať až deväťdesiat dní. „Výpovede sa na ten čas zrušia a nadobudnú platnosť po uplynutí stanovenej doby,“ povedal Jozef Mintál. Nemocnice sú v takom prípade schopné poskytovať akútnu zdravotnú starostlivosť.
Za trstenskými a dolnokubínskymi lekármi prišiel uplynulý týždeň predseda samosprávneho kraja Juraj Blanár. Žilinská župa plánuje podať žalobu na štát. Chce ju postaviť na údajnej diskriminácii malých nemocníc oproti štátnym, ktoré dostávajú viac peňazí. „Žalobu by sme mohli podať už v januári,“ povedal Blanár.
Pôjdeme do krajností, hovoria lekári
Názor lekárov sa do víkendu nezmenil. Z požiadaviek nechceli ustúpiť, čakali na výsledok piatkových rokovaní Lekárskeho odborového zväzu s premiérkou a ministerstvom zdravotníctva. „Pôjdeme do krajnosti,“ povedal gynekológ Vladimír Kysel. „Ak stiahneme výpovede, budeme tam, kde sme boli, zmeny sa nedočkáme,“ povedal ortopéd Jozef Reguly.
Lekári tvrdia, že im nejde len o zvýšenie platov. Požadujú zmenu systému v zdravotníctve a jeho financovania. Chirurgovia prekračujú stanovené počty zákrokov. „Na chirurgickej ambulancii urobíme denne 120 zákrokov. Norma je 28,“ hovorí chirurg Rudolf Piták.
Rozdiely sú v preplácaní úkonov zo strany zdravotných poisťovní. „My dostaneme za pôrod tristo eur, vo vojenskej nemocnici v Ružomberku viac ako päťsto. Ako je to možné? Veď aj naše ženy si platia odvody a poistenie rovnako ako Ružomberčanky či Bratislavčanky,“ povedal Marian Tholt, primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia.
Chcú ohodnotenie, aké im patrí
„My sme rukojemníkmi pacienta, nie naopak,“ hovorí lekárka Ľubomíra Pániková. „Je nás málo, porušujeme Zákonník práce, pretože neraz pracujeme nad rámec stanovených hodín. V decembri som mala osem služieb. Nezaplatili mi ani jednu.“
Primár dolnokubínskej chirurgie Ivan Maretta hovorí, že robí za šesť eur na hodinu. Mesačne odrobí tristo hodín. „Chcem, aby sa lekársky stav dostal v spoločenskom rebríčku tam, kam patrí.“
Lekári navrhujú, aby sa ich plat odvíjal od priemernej ročnej mzdy v národnom hospodárstve ako u iných povolaní. Táto suma by sa vynásobila koeficientom odvodeným podľa dosiahnutého vzdelania a odrobenej praxe.
