Nepochopí, že kto chcel v predrevolučnej dobe žiť, musel držať hubu a krok, ak chcel s vlkmi žiť, musel s nimi vyť, a ak nechcel mať problémy, musel skákať, ako iní pískali. Čo už? Veď ani starší si nevedia predstaviť, čo všetko stálo za výstrelom z Aurory vo Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii.
Namiesto poučky jeden vtip na priblíženie doby: V čase komunizmu navštívil Zväz sovietskych socialistických republík americký prezident. Prezident ZSSR chcel ukázať, akú má moc. Vo vyhliadkovej veži povedal jednému z pomocníkov: Skoč! Skočil. Má rodinu a deti, zdôvodňovali jeho kamaráti. Onedlho opätoval sovietsky prezident návštevu a prišiel do Ameriky. Skoč! povedal bodygardovi americký prezident. Neskočil. Má rodinu a deti, zdôvodňovali jeho kamaráti.
Nežnou revolúciou sa spoločnosť zbavila strachu zo sily jednej strany, jedného vládcu.
Pre toho, kto dobu nežil, alebo neprišiel do ostrejšieho kontaktu s režimom, napríklad pre vieru, je nepochopiteľné, že sa ľudia nevzbúrili skôr. Mnohým však stačila práca a pláca. Čo je to sloboda, nechápali rovnako, ako terajšia mládež nechápe, čo je nesloboda.
Namiesto poučky ešte jeden fakt: Počet obetí komunizmu na celom svete je vyšší ako počet obetí druhej svetovej vojny. Prečo? Lebo jedna strana s totálne absolútnou mocou mohla len tak rozhodovať aj o dôstojnosti človeka.
A ešte jedna poučka o parlamentnom systéme: Čím väčšie víťazstvo jednej politickej strany, čím viac sa blíži moc niekoho k stopercentnej hranici, teda k absolútnej moci, tým viac dostáva na frak demokracia.
Ideálny stav v parlamentnej zákonodarnej politike je, keď jedni majú 50,01 percent a druhí 49,99 percent. Nútení sú komunikovať, obrusovať vyhranené názory, počúvať sa, kontrolovať.
Koniec vlády jednej strany a demokratické voľby boli základnými požiadavkami Nežnej revolúcie. Dvadsaťdva rokov po Nežnej revolúcii si predčasné voľby vynútila jedna strana. Aktuálne prieskumy hovoria, že aj po nich by vládu mohla zostaviť jedna strana.
