TRSTENÁ. Bingenstadt, Krisina, Stadtsek, Nadasd, Therstene aliter Stadtsek. Rozdielne a predsa rovnaké. Aj takéto názvy niesla v minulosti Trstená. Od jej vzniku prešlo 640 rokov.
Mesto jarmokov
Okrúhle výročie si Trstenčania pripomínali počas celého roka rôznymi akciami. Oslavy vyvrcholili druhý novembrový víkend. Začali tradične. Martinským jarmokom, ktorý sa v meste konal už 402-krát. „Rok 1609 bol pre mesto veľkým medzníkom,“ povedal na oslavách primátor Jozef Ďubjak. „Dostalo výsadu usporiadania štyroch výročných jarmokov, čo bola v tých časoch významná udalosť.“
Odvtedy sa veľa zmenilo, najmä na vzhľade mesta. Pribudlo domov, aj ľudí. Spoločne teraz spomínali na časy dávno minulé. Slávnosť začala sprievodom cez mesto. Nechýbali v ňom zástupcovia trstenských rodov, rôznych spolkov a organizácií, hrnčiari, poslanci niesli mestský erb a pečatidlo, jazdec na koni mestskú vlajku.
Deti z miestnych škôl a centra voľného času priblížili v scénkach najväčšie mýľniky mesta – jeho založenie, hladomor, choleru, vysťahovalectvo, udelenie trhových práv, pôsobenie františkánov, rozvoj remesiel a zrod cechov.
Sobotňajšieho kultúrneho programu sa zúčastnil aj prezident Ivan Gašparovič, ktorý otváral novú športovú halu na Oravskej priehrade. Trstenčania uviedli novú obrazovú knihu, odovzdali ocenenia významným občanom a organizáciám v meste, Bratislavčan Mikuláš Trstenský dostal čestné občianstvo.
Nemeckí osadníci
Zakladateľom mestečka je podľa historických záznamov notár uhorského palatína Schwancomir a jeho príbuzní. Práve on v roku 1371 udelil Jánovi Hertellovi právo na území Tvrdošína vyklčovať les a založiť tam mestečko s názvom Bingenstadt.
Postupne sa sem sťahovali nemeckí osadníci zo Spiša a Sliezska. Až do zavedenia tereziánskeho urbáru viedli obecné záležitosti richtári, najskôr volení z členov šoltýsskej rodiny Trstenských, neskôr z ktorejkoľvek meštianskej rodiny.
Z najstaršieho obdobia sa nezachovali takmer žiadne pamiatky. Stavebný boom začína v 18. storočí prestavbou kostola, kostolnej brány a hradieb, výstavbou kaplnky, kláštora s kostolom, dvoch kamenných stĺpov. Jeden z nich, stĺp sv. Floriána z roku 1705, je najstaršou kamennou plastikou na Orave.
Bolo dorobené námestie, vznikla radnica. Na konci 19. storočia pribudla židovská synagóga.
Trhové mesto
Trstená bola významným obchodným a remeselným centrom hornej Oravy. Na tradičné trhy chodili obchodníci nielen z Oravy, ale aj susedného Poľska. Poliaci predávali najmä kone a dobytok, dopyt bol aj po plátne. Snáď na žiadnom jarmoku nechýbalo tradičné trstenské pečivo bagle, podľa ktorých dostali Trstenčania prezývku bagľari. V meste dlhé roky pôsobil cech kožušníkov, čižmárov, tesárov, hrnčiarov. Zachovalo sa len posledné remeslo.
Aj takto vyzerali kedysi jarmoky v mestečku.
Názov mesta sa často menil. Raz bol oficiálny slovenský, o pár rokov nemecký, rakúsky či maďarský.
Dodnes sa presne nevie, podľa čoho sa volá. Trstenčania však vychádzajú z dvoch hypotéz. Názov môže byť odvodený od močaristej pôdy zarastenej tŕstím, alebo od mena Tristianus. Bol generálom pôsobiacim v ostrihomskej časti Eremen, kde bola vydaná zakladacia listina mesta.
