Článok pokračuje pod video reklamou
DOLNÝ KUBÍN. Prechod na džípoch cez Himalájsky hrebeň, trekovanie, výstup na šesťtisícovku, návšteva indického holičstva, večera vo viac ako štyritisíc metroch nad morom, to je len časť zážitkov Dolnokubínčana Tomáša Točeka z potuliek po najsevernejšej časti Indie, nazývanej aj Malý Tibet.
Záplavy zažila už aj púšť
Ladakh je vysokohorská púšť, leží v nadmorskej výške od tritisíc metrov. Hlavným mestom je Leh (3500 m.n.m.). Krajina sa nachádza v zrážkovom tieni Himalájí, ktoré zachytávajú monzúny prichádzajúce z juhu. Najväčšie zásoby vody má z ľadovcov vysoko v horách a z rieky Indus.
„Aj tu sa však prejavuje globálne otepľovanie, zimy sú miernejšie a častejšie prší,“ hovorí Dolnokubínčan, ktorý robí aj turistického sprievodcu. „Vlani bola v tejto lokalite povodeň, niečo také tam predtým nepoznali. Mnohé domy postavené z nepálených tehál príval vody nevydržali, okrem materiálnych škôd zomrelo aj veľa ľudí.“
Oslobodený od mobilu
Ladakh sa delí na moslimskú časť, ktorá je bližšie k Pakistanu, a budhistickú, v blízkosti Číny. India je s obidvoma štátmi vo vojnovom stave. Vďaka teritoriálnym nárokom a obsadeným územiam neexistuje mapa, ktorá by určovala presné hranice. „Všade sú vojenské základne, mnohé cesty udržiavajú hlavne pre ich vojenský význam.“
Ladakh patrí k bohatším častiam Indie, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. Ľudia si vďaka svojej húževnatosti dokázali prispôsobiť krajinu tak, aby im poskytla všetko, čo potrebujú k prežitiu. „Je príjemné zažiť pokoru a súlad s prírodou. Akoby som sa na chvíľu vrátil do minulosti. V Ladakhu nefunguje žiadny európsky mobilný operátor, o to bol zážitok lepší.“
Údolie rieky Indus
Na horách ich sprevádzali poníky
Dobrodruhovia zo Slovenska začali púť v Manali, ktoré leží na úpätí Himalájí na južnej strane. Mestečko je známe priaznivou klímou a úrodnosťou, najmä jabĺk a voľne rastúceho konope. „Veľmi rýchlo ho objavili členovia hnutia hippies, mnohí sa tam zabudli dodnes.“ Z mesta vedie cesta cez centrálny hrebeň Himalájí do Lehu. Prejdenie 470 kilometrov trvá približne dva dni, to však musí byť dobrá cesta. Tá prechádza cez tri sedlá vo výške päťtisíc metrov a ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu.
„To najlepšie, čo môžete v Ladakhu urobiť, je trekovať. Batohy naložiť na poníky a niekoľko dní si užívať vysokohorskú atmosféru po vlastných nohách a pod stanmi,“ odporúča Tomáš.
Putovanie krajinou sa dá spestriť výstupom na niektorú z okolitých šesťtisícoviek. „Najľahší je Stok Kangri vo výške 6125 metrov nad morom, kde sa dá prenajať sprievodca aj kuchár. Samotný výstup nie je technicky náročný, ale výška urobí svoje.“
Trinásť stupňov Slovákom nevadilo
Po trekovej časti navštívili jazero Pangok Tso. Spolu s jazerom Tso Moriri ležia v nadmorskej výške približne 4 400 metrov. „Sú priezračne čisté. Voda mala v septembri asi 13 stupňov, ale okúpať sa dalo,“ spomína Tomáš.
Cez sedlo Khardung La pokračoval so svojou skupinou najvyššie položenou cestou pre autá na svete. Sedlo je vo výške 5620 metrov, vedie do doliny Numbra, kde sa nachádzajú jedinečné piesočné duny.
Slováci nevynechali ani návštevu budhistických kláštorov, pamiatok v hlavnom meste Dílí a v neďalekej Agre.
Tadiaľto sa trekuje.
Kuchár uľahčí túru
V Indii nie je problém dohovoriť sa po anglicky. Aj keď veľakrát sa komunikácia obmedzí len na niekoľko základných fráz a gestikuláciu. V Lehu alebo Manali sa dajú nájsť dobre organizované turistické agentúry. Ponuka je približne rovnaká a pestrá, od turistiky cez raftovanie, horské bycikle, až po náročnejšie expedície. Na výstupy na vyššie kopce si treba zabezpečiť špeciálne povolenie alebo miestneho sprievodcu. Ideálne na trekovanie je prenajať si poníkov spolu s pohoničom. Spí sa v stanoch. „Najlepšie je mať so sebou kuchára, vtedy sa netreba o nič starať. Môžete len fotiť, kráčať a nasávať jedinečnú atmosféru prostredia.“
V holičstve dostal buchnáty po hlave
„Napriek tomu, že nemám rád prach a vyschnutú krajinu, je Ladakh zaujímavý. Má osobitné čaro, rôzne kamenné útvary, hra farieb, drsnosť prírody, jej dávajú nezabudnuteľnú atmosféru, špecifický pocit veľkosti a slobody,“ hovorí cestovateľ. Presne to sa podľa neho odráža aj v domácich obyvateľoch, sú veľmi srdeční a priateľskí. Cťou je byť pozvaný na čaj alebo večeru k domácim a mať možnosť zdieľať kúsok ich sveta.
Zaujímavou bola návšteva domáceho holičstva. „Treba trvať na novej žiletke a zmierniť nami nastavené hygienické normy.“
Strihanie či holenie je spojené s masážou tváre a hlavy. V skutočnosti zákazník dostane zopár silných faciek a búchancov päsťou po hlave. „Nebolo to až také nepríjemné,“ tvrdí Tomáš.
Hostil ich tibetský utečenec
Tomáš spoznával Indiu aj cez chute a vône. „Indická kuchyňa je všetko, len nie fádna. Pripravuje sa veľa vegetariánskych jedál. Kto si myslí, že z takej stravy sa nedá najesť, je na omyle. Jedlo je chutné, sýte, pálivé. Vďaka turistickému ruchu však dostanete akékoľvek západné jedlo.“
Najlepším zážitkom je stolovanie u niekoho doma. Tomáš sa počas výletu na jazero Pangok Tso ubytoval u tibetského utečenca Tseringa. V nadmorskej výške 4400 metrov dokázal pre hostí pripraviť pestrú a chutnú večeru len zo surovín, ktoré vypestoval.
Typickým jedlom sú chlebové placky, ryža a dál, hustá omáčka alebo polievka zo strukovín. V jedálnom lístku sú zastúpené aj tibetské jedlá ako tukpha – zeleninovo-cestovinová polievka, momo – zeleninová, prípadne mäsová pochúťka podobná pirohom či chowmein – rezance so zeleninou.
Tsering.
Tri indické týždne stačili
Celý región je silne ovplyvnený tibetskou kultúrou, preto ho volajú aj Malý Tibet. Budhistické kláštory sú v každej väčšej dedine, požívajú úctu a podporu miestnych obyvateľov. Všadeprítomné sú murované stúpy, čhorteny. Symbolizujú spojenie zeme a ľudí s vesmírnou energiou, ktorá podľa tradície vládne tomuto svetu. Charakteristické sú aj „mani“ kamene s vytesanými mantrami a farebné vlajky s modlitbami a pozitívnymi prianiami pre všetky bytosti, ktoré vietor odnáša do sveta.
India je podľa Tomáša zaujímavá krajina, do ktorej je dôvod sa vrátiť. Po troch týždňoch, ktoré tam strávil, si však potreboval vydýchnuť. „Večné výpadky elektriny v Ladakhu, nedostatočná hygiena, prach, plastové fľaše, smeti v mestách, neustále trúbenie aút, chaos a hluk v Dílí, to boli odvrátené stránky krajiny, z ktorých som už bol unavený a otrávený."
