TRSTENÁ. „Neživý kov potrebuje živého človeka, aby sa rozozvučal na Božiu slávu, inak je nemý," hovorieval páter Cyril, ktorý pôsobil u trstenských františkánov. „Preto mám najradšej zvon na ľudský pohon.” Podobný názor zdieľajú jeho spolubratia dodnes. Zvonenie na takmer storočných zvonoch si miništranti užívajú.
Zmizol bez stopy
Za tri zvony od Antona Novotného zaplatili veriaci pred 99 rokmi 1113 korún a 30 vtedajších obulov. Najväčší bol zasvätený sv. Františkovi Serafínskemu, menší ku cti sv. Antona Paduánskeho a najmenší sv. Jurajovi. Posvätil ich biskup a biskupský vikár Jozef Németh 10. septembra.
Do mestečka Trstená ich priviezli o osemnásť dní neskôr. Chladné múry Kostola svätého Juraja na trstenskom námestí rozozvučiavali všetky tri len pár rokov. Dodnes sa nezistilo, kam sa najmenší z nich podel. V roku 1922 ho veriaci nahradili novým z brnenskej zvonolejárskej dielne. Zasvätili ho ku cti sv. Antona Paduánskeho. Stál 25-tisíc korún a vážil 450 kíl.
Jeden z dvoch zvonov vo františkánskom kostole, ktoré majú takmer sto rokov.
Ten je dodnes, spolu s o desať rokov starším, vo veži kostolíka. Františkov zvonec je na severnej strane, Antonov na južnej. Na oboch sú nápisy v latinčine. Zaujímavý je najmä na tom staršom, z roku 1912. „Tento zvon zasvätený ku cti sv. Františka Serafínskeho je namiesto starého, spáleného ohňom dňa 27. marca.”
Bez elektriny
Dva väčšie zvony sú dodnes funkčné. Tretí, z roku 1912, je vo veži nad oltárom. Zvonilo sa naň pred rokmi počas svätej omše. „Ľudia si niekedy mysleli, že bol umieračikom, ale nebolo to tak. Možno na to slúžil skôr niektorý zo zvonov vo veži,“ hovorí páter Mikuláš, súčasný správca kostola.
Ako sa všetky tri podarilo uchrániť počas prvej a druhej svetovej vojny, kedy vojaci kostolné zvony tavili a vyrábali z nich náboje, je otázne. Isté však je, že okrem bežnej údržby a občasnej výmeny lán fungujú tak, ako pred sto rokmi.
Františkáni od elektrifikácie zvonov upustili. Pre nadšenie mladých zvonárov.
Dnes zvonia minimálne raz do dňa. Vždy polhodinu pred svätou omšou. V nedeľu ráno aj večer. Hoci bratia františkáni kedysi premýšľali nad ich elektrifikáciou, od zámeru upustili. „Ručné zvonenie je prirodzené, má srdce a miništrantov baví. Vždy sa naň veľmi tešia.“
