DOLNÝ KUBÍN. Potvrdil to aj na Tatranskom pohári v Poprade, kde v kategórii nad 175 cm zvíťazil. „Jediná vec, ktorá ma na celom súťažení ťaží, je, že nereprezentujem mesto, z ktorého pochádzam,“ hovorí Dolnokubínčan Ľuboš Kalina, člen Activ Lab Teamu Žaškov.
Kedy ste začali vážne koketovať s kulturistikou?
Ako chlapci sme chodievali cvičiť ku kamarátovi do pivnice. Aby sme zabili čas, pozerali sme si kulturistické časopisy a chceli sme mať veľké svaly. Predbiehali sme sa, kto viac potlačí na lavičke, kto urobí viac zhybov. Paradoxom bolo, že zo všetkých som bol ten najslabší, to ma hnalo vpred.
Jediný som vydržal až doteraz. Pokračoval som tak v mojom sne stať sa kulturistom. Kamarátku pivnicu som ale musel vymeniť za posilňovňu. Potreboval som sa dostať o triedu vyššie. Prvá vážna myšlienka, že okoštujem, ako chutí kulturistické pódium, sa zrodila pred štyrmi rokmi. Na prvú súťaž som sa dostal o rok neskôr, boli to majstrovstvá Slovenska v Banskej Bystrici.
Pochádzate z Dolného Kubína, rovnako ako majster Európy v kulturistike Peter Kokoška. Boli spúšťacím mechanizmom pri vašej športovej kariére aj Petrove úspechy?
Peter je iný level. Dokázal už toho veľmi veľa. Málokto dokáže získať také ocenenia, aké on. Patrí k tým najlepším a v Európe je vo svojej kategórii top pretekár. Ako športovec má môj veľký obdiv. Práve u neho v posilňovni som sa začal pripravovať na prvú súťaž, no nemôžem povedať, že jeho úspechy boli spúšťacím mechanizmom mojej súťažnej kariéry. Keď sa naskytla iná možnosť, spoluprácu s Petrom Kokoškom a jeho klubom som prerušil.
Nedávno ste absolvovali súťaž v Poprade, prestížny Tatranský pohár. Kategóriu ste vyhrali a nechali za sebou všetkých súperov.
Cením si všetky úspechy, ktoré som dosiahol, no najviac ma teší práve prvenstvo z Tatranského pohára. Bolo to moje prvé víťazstvo.
Okrem súťaží sa zúčastňujete rôznych exhibícií. Je kulturistika len šport alebo aj šou?
Nemyslím si, že kulturistika je šou. Tá je pre klaunov. Je to životný štýl, kde treba jasne a presne dodržiavať celý harmonogram dňa.
Kulturistika je subjektívny šport, v ktorom rozhodujú rozhodcovia. Neraz majú svojich favoritov. Pocítili ste niekedy, že uprednostnili súpera, aj keď ste boli lepšie pripravený?
Je to subjektívny šport. Nie je merateľný ako napríklad plávanie alebo beh. Kulturistika je o niečom inom. Je to všetko na rozhodcoch. Ich rozhodnutia ale treba brať na vedomie a rešpektovať. Tak som sa to naučil vnímať a je to ten najlepší spôsob, ako premýšľať. Neriešim to. Skutočný športovec musí vedieť prijať prehru, o to viac ho potom poteší výhra.
Kariéru ste len odštartovali. Čo by ste chceli v tomto športe dosiahnuť?
Naďalej sa budem tvrdo pripravovať na súťaže, pokiaľ mi to zdravie dovolí. Chcem sa kulturistike venovať a mať z toho dobrý pocit. K ešte lepším výkonom však potrebujem aj viac finančných prostriedkov, ktoré ma už dlhšie limitujú.
