Rastliny sa používajú ako doplnková liečba pri klasickej medicíne. Úlohou liečivých rastlín nie je len liečiť, ale aj dodávať telu chýbajúce látky, predovšetkým stopové prvky. Tak bolo tomu aj v minulosti.
Rôzne rastliny, bežne sa vyskytujúce v prírode, boli súčasťou dennej výživy. Ľudia ich pridávali do pokrmov, varili z nich čaje, robili z nich tinktúry a obklady, využívali ich oleje, vyrábali masti. Jednoducho, rastliny mali široké použitie v domácnosti.
Človek je súčasťou prírody a keďže rastliny tiež, ich vzájomný vzťah je blízky a prirodzený. Výhodou je, že ich môže každý ľahko a lacno získať.
Zásady zberu
O postupoch využívania rastlín je v súčasnej dobe dostatok literatúry, mnoho informácií je i na internete. Predpokladám, že dnes sa už nenájde človek, ktorý by sa vysmieval liečebným účinkom rastlín, ľudovým radám a receptom overeným stáročiami. A to je dobre.
Pri zbere treba dbať na niektoré zásady. Liečivé rastliny nikdy nezbierame pri cestách a v oblastiach, kde sú exhaláty. Zbierať liečivé rastliny treba v čase, keď je v nich obsah látok najvyšší. Vňať okolo obeda, niektoré rastliny pred rozkvitnutím alebo v dobe kvetu.
Koreň v noci alebo zavčasu na jeseň či zavčasu na jar, inokedy je množstvo účinných látok podstatne nižšie. Tiež záleží na sušení a uskladnení.
Pozor na miešanie
Náhodným zmiešaním viacerých bylín nemusíme docieliť vyšší účinok čaju. Ak nemáme overené informácie, či je vhodné rastliny kombinovať, je lepšie piť čaje z jednotlivých bylín radšej osobitne.
Ak ja potrebujem čaje na liečenie, pijem ich nesladené a bez citrónu, aby sa účinné látky náhodou negatívne neovplyvnili. Ak sladiť, tak medom, nikdy ho však nedávajte do horúceho čaju. Takýto čaj je síce chutnejší, ale pozor – takzvaný rastlinný med, napríklad z kvetov púpavy, kvetov bazy čiernej, mladých vetvičiek smrekových a iné, nie je me-dom, ale sirupom.
Autor: Svatava Žáková
