DOLNÝ KUBÍN. „Máš salámu?“ pýta sa Tomáš. „My nemôžme,“ odpovedá Zuzana, majiteľka veľkého bieleho comondora. „Ale, prosím ťa, zober si ju, nakrájaj na kocky a daj jej ju zožrať, jasné, že chce, vieš, aká je dobrá?“ Martinčanka berie psiu pochúťku a s úsmevom odchádza. Veru, Dolnokubínčana Tomáša na dvojdňovom tábore neposlúchajú iba zvieratá.
Od aktivity k láske
Kemp na Gäceli, predposledný októbrový víkend. Po tráve sa veselo naháňa bulteriér, jazvečík hrubosrstý, berňák a komondor. Občas treba zasiahnuť, socializácia zvieraťa je beh na dlhé trate.
Tomáš Schvartz, majiteľ psej školy Chajati, zorganizoval výcvikový víkend pre psy a ich pánov po druhýkrát. „Čo sa pes dokáže naučiť za dva dni? Presne to, čo jeho majiteľ. Ak sa majiteľ naučí, ako vodiť psa pri nohe, naučí sa to aj pes. Keď sa naučí psa posadiť, dokáže to aj zviera.“
Aktivita, disciplína, láska – tri veci, ktoré stačia psovi ku šťastiu, presne v tomto poradí. „Treba ho zbaviť energie a vybehať. Naučiť ho disciplíne a po splnení povelu náležite odmeniť, s láskou. Aby to robil pre radosť, nie z povinnosti. Vyhneme sa tak skratom.“
Účastníci tábora na Gäceli.
Sadni! A pes nič
„Drvivá väčšina psov, ktoré ku mne prídu, vie podať labku, ale ani jeden nevie trpezlivo sedieť alebo ležať. Keď dostane povel, robí všetko iné – kňučí, skáče, škrabe labou, dožaduje sa pozornosti. Človek hovorí nesmieš, prečo to robíš, nerob to. No pes mu absolútne nerozumie.“
Správať sa k zvieratám ako k ľuďom považuje Tomáš za jednu z najväčších výchovných chýb. „So psom sa netreba zbytočne veľa rozprávať. Ak ho privolávame štyrmi povelmi, pes si nezapamätá ani jeden, a samozrejme, nepríde.“
Naučiť psa trpezlivosti a držať si jeho pozornosť je pre dobré spolužitie nevyhnutné.
Psie katastrofy
Vráťme sa k našim štyrom kamarátom. Komondor, bulteriér aj jazvečík to, zdá sa, s majiteľmi vyhrali. Berňák je na tom horšie, cez deň má výbeh vo dvore firmy, noci trávi v byte. „Pre tento typ psa úplne nevyhovujúce,“ hovorí Dolnokubínčan.
Príkladom výberu, ktorý nekorešponduje so životným štýlom majiteľky, je labrador, v čase rozhovoru oddychuje. „Dievča má 45 kíl, pes tiež. Majiteľka nemá žiadne skúsenosti, veľmi aktívnemu zvieraťu navyše fyzicky nestačí – je to katastrofa. Mohla by mať labradora, no s iným, nižším stupňom energie. Sú aj flegmatické typy, stačí im minimum pohybu. Keby si bola vybrala pokojné šteniatko, vyhla by sa problémom.“
Berňák Dusty sa učí povely.
Módne neznamená dobré
Podľa módy sa nielen obliekame a češeme. Od módy závisia aj psie plemená. „Mopslíky, čivavy, yorky, ratlíky alebo pražské krysaříky – dnes trendové psy, ktoré sa krížia doslova doblba, len nech sa ich predá čo najviac. Aj vlčiaky sú stále v móde, je to univerzálny pes, vhodný do našich poveternostných podmienok. Maďarský ovčiarsky pes komondor alebo jeho francúzsky kolega boseron nepatria k moderným plemenám. No geneticky sú na tom ďaleko lepšie. Keďže nie sú premnožené ani prešľachtené, nemajú toľko chorôb a vád.“
Aj psy sa boja
Ak pes skáče do ľudí alebo iných psov, zvyčajne sa bojí. „V juniorskom období bol viac-menej izolovaný. Príčinou agresivity je strach. Nevie, čo má čakať od väčšieho psa alebo človeka, preto útočí.“
Pomôcť môže pobyt v skupine zloženej z rôznych plemien. „Malé, veľké, dlhosrsté, krátkosrsté, ale najmä pokojné. Sám sa musí presvedčiť, že mu nič nehrozí. Aspoň trikrát do týždňa sa s ním treba prejsť alebo ho vyvenčiť s inými psami, aby sa nevrátil k starým návykom.“
Ak človek náhodou stretne cudzieho psa, každá rada je drahá. „Nedívať sa mu do očí, nedotýkať sa ho a neprihovárať sa mu. Treba mu nechať priestor, sám vyšle signál, buď kladný alebo záporný. Keby chcel skákať, nečaká, skočí hneď.“
Svorka sa rozrastá
Druhý výcvikový tábor psej školy Chajati sa vydaril. Majitelia už majú dobré obojky aj vodítka, Tomáš povedal, že „hladký a široký obojok je pre mladého psa úplne nevhodný. Pes, ktorý má tendenciu ťahať, bude ťahať ešte viac, pretože sa doň môže zaprieť“.
A čo má nové chovateľ a lektor? Dvaapolročného pitbulteriéra a sučku belgického ovčiaka. Sen o svorke ôsmich až desiatich pokojných psov, ktoré budú rehabilitovať poškodené a bojazlivé, sa pomaly stáva skutočnosťou.
Anketa
Zuzana, Martin
Naša Sandy má sedem mesiacov. V útulku sme mali vyhliadnutého psa, no nakoniec sme dali na Tomášovu radu a kúpili si sučku komondora. Máme štvorročného syna, chceli sme strážneho, tichého, neútočného a huňatého psa, dobrého k deťom. Hoci sa to možno nezdá, je to nenáročný pes, so samočistiacou srsťou, česať ho zatiaľ netreba. Až v dospelosti jej budeme oddeľovať dredy. Na tábor som prišla s cieľom socializovať ju. Aby som sa nemusela báť, keď pôjdeme von. S povelom ostať máme trošku problémy. Odporúčam ju všetkým mamičkám.
Marcela, Levice
Dusty, bernský salašnícky pes, má sedem mesiacov. Na tábor sme sa prišli naučiť povely. Ako si má ľahnúť, sadnúť, jednoducho, učíme sa komunikovať. So psom je to ako s dieťaťom, nikdy naň nemáte dosť času. A povedali nám, že je tučný, tak sme dostali školenie, ako ho kŕmiť.
Mirka a Peter, Istebné
Päťmesačná fenka bulteriéra sa volá Biela. Chcem docieliť, aby nás poslúchala, zatiaľ nevieme so psom dobre pracovať. Nemáme s ňou veľké starosti, no je to bulteriér, treba ju mať pod kontrolou. Spočiatku na ňu ľudia reagovali rôzne. Preboha, čo to máte za nebezpečného psa alebo vypadá ako milé prasiatko. Časom si zvykli.
