Sobota, 27. november, 2021 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Takmer polstoročie hrá Jozef na organe jednou rukou

Prežil druhú svetovú vojnu, zažil ukrývanie, utekal pred ohňom, bojoval za svoju vieru. V najlepších rokoch prišiel o ľavú ruku. Jozef Hucík sa však na osud nikdy nesťažoval.

Sám neveril, že sa naučí hrať na organe jednou rukou. Vytrvalosť a odhodlanie ho však neopustilo a dokázal to.Sám neveril, že sa naučí hrať na organe jednou rukou. Vytrvalosť a odhodlanie ho však neopustilo a dokázal to. (Zdroj: NAĎA KALIŠOVÁ)

BREZOVICA. Polovica augusta, slnečné popoludnie, vo vzduchu ešte cítiť sviežosť nedávneho dažďa. Tridsaťtriročný Jozef s otcom píli drevo. Pripravujú sa na zimu. Pomaly končia. Zostávajú len dva kláty. Jozef nanovo zapína cirkulár. Odrazu sa však otec troch detí pošmykne na mokrej tráve. Ľavou rukou dopadne na rozbehnutú pílu.

Bez narkózy

„Ruka od lakťa odletela ako trieska,“ spomína dnes 75-ročný dôchodca. „Bol som v šoku, na otcov krik sa u nás zbehli všetci susedia. Krv striekala, nedala sa zastaviť. Len plienku mi žena priložila, aby to tak netieklo.“

Dopraviť sa do nemocnice nebolo v tých rokoch také jednoduché. Auto mali len niektorí, sanitky nejazdili. Na chirurgiu ho napokon odviezol jeden zo susedov. Jozef prežíval neskutočné bolesti. Ani v nemocnici nepoľavili. „Nemohli ma uspať, stratil som veľa krvi. Len to miesto mi trochu umŕtvili. No aj tak som cítil všetko, čo mi lekár robil.“ Odpílená časť ruky zostala na dvore. Prišiť naspäť nebolo čo.

So stratou končatiny sa mladý muž vyrovnával ťažko. Veď doteraz pracoval na poli, hrával na heligónke, na trúbke, miloval hru na organe. Na všetko bolo treba ruky dve. „V nemocnici som bol desať dní. Keď mi robili preväzy, ani raz som sa nepozrel na ranu. Nemohol som. Nedokázal som si predstaviť, ako budem fungovať ďalej.“ Uvedomoval si však, že má rodinu, ktorá potrebuje jeho pomoc.

Zranenie sa hojilo rok a pol

Ruka bolela. Ešte viac však bolela predstava, že sa bude musieť vzdať záľub, že nebude môcť pracovať ako kedysi. No nepoddal sa. Hneď po prepustení z nemocnice sadol do traktora. Bolo obdobie zvážania obilia. Rodičov mal starých, manželka by to sama nezvládla. „Neverili, ani ma nechceli pustiť na traktore do poľa. No ja som sa nedal. Nemal to kto za mňa urobiť.“

dfbgfd

Postupne sa s jednou rukou naučil opäť robiť takmer všetko. Ťahalo ho to k organu, no neveril si. Až rok a pol po úraze sadol za nástroj opäť. „Ľudia boli smutní,“ spomína Jozef Hucík. „Často mi hovorili, ako je teraz v kostole otupno, keď musia bez hudby spievať. Iného organistu sme nemali. Občas chodili z okolitých dedín, ale to bolo málo.“

Jedného dňa si povedal, že to skúsi. Veď aj dvomi rukami sa naučil hrať sám. Do starého kostolíka chodieval po nociach. O zámere nepovedal ani len manželke. „Občas si možno aj myslela, že po krčmách chodím, no nešlo jej to do hlavy, lebo som chodil domov triezvy.“

Až prišiel čas, kedy sadol za nástroj na nedeľnej omši. „Všetci na mňa pozerali, čo tam robím. Keď som začal hrať, celý kostol sa otočil a pozeral na chór. Nechápali, neverili. Ani ja som neveril. No podarilo sa.“

Jozef hráva dodnes, najmä cez týždeň, keď je hlavný organista v práci. Bolesť v ruke, ktorú nemá, cíti stále. Naučil sa však s ňou žiť.

ico

Spomienky na vojnu

Jozef Hucík nemal ľahký život. Keď mal deväť rokov, prechádzal cez dedinu vojnový front. Na deväť najťažších vojnových týždňov si dobre spomína.

BREZOVICA „Bolo krátko pred Veľkou nocou. Asi pol druhej ráno. Boje medzi Rusmi a Nem- cami sa zostrovali. Ruskí vojaci spustili kanonádu na dedinu. So sestrou sme sa schovali do pivnice k zemiakom. Tam však nebolo bezpečne. Naši nás poslali k susedom, tí mali pivnice murované.“

Plamene naživo

Malý Jožko si sadol k oknu, aby mu nič neuniklo. Na kopci oproti domom videl dvoch Nemcov. Najskôr sa rozprávali, potom začali strieľať horiace svetlice na domy oproti. Jeden po druhom vzbĺkli ako fakle.

Vypukla panika, ľudia vybiehali z horiacich dreveníc. Zachraňovali, čo sa dalo. „Boli tu výlučne drevené domce, s humnami plnými sena. Horeli ako svieca.“

Nemeckí vojaci nestrieľali dlho. Zbadal ich Rus. Jeden stihol utiecť, no druhý sa jeho guľkám nevyhol.

Ani u susedov už nebolo bezpečne. Jozef s malou sestrou sa vybrali k babičke na koniec dediny. Kúsok od domu stretli dvoch Rusov, ktorí ťahali Nemca. Na jeho pohľad, uplakané oči a strach Jozef nikdy nezabudne. „Prosil o život, ukazoval fotky manželky, detí. Boli také malé... Naši ľudia však chceli jeho smrť. Mysleli si, že to on zapálil dedinu. Padol, rovno pred našimi očami.“

Ustráchaná dvojica o chvíľu dobehla k babke. Ako zázrakom sa oheň zastavil tri drevenice pred tou, kde boli deti schované.

Týždeň v horách

Tú noc zhoreli dve tretiny domov. Ľudia prišli o všetko - oblečenie, zariadenie, stroje, zvieratá, jedlo, strechu nad hlavou. Stále to však nebol koniec. Na druhý deň Rusi všetkých evakuovali do lesov nad dedinou. Čakali nemecký protiútok, civilov nechceli vystavovať nebezpečenstvu.

„V úboči, kde je dnes hotel Teplica, sme si urobili bunkre. Týždeň sme sa v nich ukrývali. Nebolo čo jesť. Rodičia zháňali jedlo, kde mohli. Ja som však hladom netrpel. Pri studničke som našiel žeruchu. Sedem dní som sa ňou kŕmil,“ hovorí s úsmevom starký.

dbgd

Dedina pred vyhorením v roku 1945.

Kúsok od nich mali Rusi poľnú nemocnicu. Zvážali do nej ranených z hôr. Ani toto nebol pekný pohľad. „Poľná cesta bola hrboľatá. Keď ich viezli na vozoch za mulicami, kričali od bolesti.“

Po odchode nemeckých vojsk sa ľudia vrátili späť. Na- sťahovali sa do domov, ktoré plamene obišli. V jednom žilo aj päť rodín. Jozef s rodičmi bývali u babky. Spolu s ďalšími štyrmi rodinami. Spávali na zemi.

Prívetiví vojaci

Jedla nebolo. Zhorelo, po zime sa ešte nestihlo urodiť. Rodiny sa delili aj o to málo, čo sa rodičom podarilo zohnať. Jozef a ostatní, ktorí sa na čas nasťahovali k jeho babke, prežili aj vďaka Rusom. Na ich dvore si zriadili poľnú kuchyňu. „Mali kuchára, bol to skvelý človek. Pamätám si, že aj konské postroje opravoval. Bol to dobrák, najmä k nám deťom. Nik- dy na nás nekričal, nikdy nás nezahriakol. Neraz nám dal boršču, ktorý varil pre svojich chlapov. Išli sme prasknúť, toľko sme sa dojedli.“

Ani na nemeckých vojakov však dôchodca nemá zlé spomienky. Bývali aj u nich, rovnako ako v ostatných domoch. Spočiatku ôsmi. „Otec im každý večer ustlal na zemi. Nefrflali a nikdy sa nestalo, že by nás z našich postelí zhodili, aby sme si my išli na zem políhať,“ rozpráva starček. Ku koncu vojny ubytovali Hucíkovci dvoch mladých Nemcov. Vzdelancov. Rýchlo sa stali súčasťou rodiny. Dvojicu si veľmi obľúbili rodičia, Jožko aj jeho sestra.

V jedno popoludnie sa však do dreveničky nevrátili. „Mysleli sme, že odišli domov. Neskôr, pri prechádzke v lese, ich však otec našiel. V ten deň padli v boji.“

Naďa Kališová

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom?
  2. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  3. inFEEnity posilní Samuel Oriňák
  4. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  5. Ani najlepšia mama nevie, čo sa deje v tele jej dieťatka
  6. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije?
  7. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model
  8. Dôchodkové sporenie s rešpektom k budúcnosti
  9. Firmám sa vyplatí poznať uhlíkovú stopu vlastných výrobkov
  10. Pomáhajú firmám zarábať viac. Polepšili si aj živnostníci
  1. Mačka, ktorá žerie ľudí, kakajúce polienko, pavúky na stromčeku
  2. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  3. Dopyt po bytoch stúpa, ponuka bytov sa neustále zmenšuje
  4. Tatranský buk je Stromom roka 2021
  5. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  6. BLACK FRIDAY: Nakupujte výhodne prírodné produkty
  7. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  8. Trojica prestížnych fotografov hovorí o svojich tajomstvách
  9. Spoločnosť v Lipt. Mikuláši dodáva námorný informačný systém
  10. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 27 135
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 9 069
  3. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 7 578
  4. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 4 181
  5. Neapolu odpustíte chaos, decentné Sorrento je únikom do pohody 3 223
  6. Rekonštruujete? Pozor na romantické predstavy o vykurovaní 2 978
  7. Ako ušetriť náklady v sklade? Máme pre vás 9 tipov 2 659
  8. Obľúbená kozmetika, lieky a doplnky stravy so zľavou až 50% 2 345
  9. TIP: Úspech zakódovaný v DNA? Potvrdil to zlatý hattrick 1 861
  10. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 1 803

Blogy SME

  1. Tomáš Tenczer: Pár vecí, čo mať na pamäti, keď US akcie padajú o 1.000 bodov
  2. Anton Kovalčík: Postkoloniálna Teória.
  3. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku
  4. Igor Borišek: Island - časť 3. Geotermálne zóny
  5. Martin Sukupčák: Matovič a Kollár darujú svoj majetok štátu
  6. Marek Mačuha: Škodí viac Fico alebo Matovič?
  7. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky XC - Šimonovany Vodný hrad
  8. Věra Tepličková: Je prauda, že s poctyvostú zájdeš najdalej?
  1. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 070
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 7 150
  3. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 398
  4. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 6 345
  5. Martin Greguš: Robert Fico a jeho 2 tváre... DNES: "Povinné očkovanie je nechutný fašistický nápad". Čo myslíte, čo "hovoril" SMER v roku 2014? 5 764
  6. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 4 954
  7. Monika Vojčíkova: Len vydržte dezoláti, len vydržte! 4 497
  8. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 3 841
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Pátranie po nezvestnom Petrovi Klimčíkovi zo Zákamenného.

Na dnešnú nočnú pátraciu akciu prišlo viac ako 130 dobrovoľníkov, prehľadávajú lesy okolo dediny.


9 h
Počet prepichnutých pneumatík stále rastie.

Niekto prepichuje pneumatiky, vyberá si autá s cudzími evidenčnými číslami.


23 h
Susedské derby medzi Hruštínom a Babínom má vždy veľký náboj a príde aj veľa divákov.

Zo štrnástich účastníkov 6. ligy sa dostali do zostavy hráči z 8 klubov.


22 h
Obecný úrad je spojený s kultúrnym domom.

Starostovi boli vzorom obce z východu Slovenska a Žaškov.


25. nov

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zrážku s osobným autom v piatok v skorých ranných hodinách v Prievidzi neprežila 55-ročná chodkyňa a jej pes.


TASR 17 h

Policajti a hygienici riešia aj jednotlivcov pre rúška a karanténu.


25. nov

Mnoho ľudí opustilo toto oddelenie, pretože nechceli opäť zažiť podobné situácie, ako v predošlých vlnách, hovorí primár Tomáš Šulík. V článku nájdete aj video a fotky z covidového ARO v trenčianskej nemocnici.


20 h

Príčina úmrtia 77-ročného muža zatiaľ nie je známa.


24. nov

Blogy SME

  1. Tomáš Tenczer: Pár vecí, čo mať na pamäti, keď US akcie padajú o 1.000 bodov
  2. Anton Kovalčík: Postkoloniálna Teória.
  3. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku
  4. Igor Borišek: Island - časť 3. Geotermálne zóny
  5. Martin Sukupčák: Matovič a Kollár darujú svoj majetok štátu
  6. Marek Mačuha: Škodí viac Fico alebo Matovič?
  7. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky XC - Šimonovany Vodný hrad
  8. Věra Tepličková: Je prauda, že s poctyvostú zájdeš najdalej?
  1. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 070
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 7 150
  3. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 398
  4. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 6 345
  5. Martin Greguš: Robert Fico a jeho 2 tváre... DNES: "Povinné očkovanie je nechutný fašistický nápad". Čo myslíte, čo "hovoril" SMER v roku 2014? 5 764
  6. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 4 954
  7. Monika Vojčíkova: Len vydržte dezoláti, len vydržte! 4 497
  8. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 3 841
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu