Takmer polstoročie hrá Jozef na organe jednou rukou

Prežil druhú svetovú vojnu, zažil ukrývanie, utekal pred ohňom, bojoval za svoju vieru. V najlepších rokoch prišiel o ľavú ruku. Jozef Hucík sa však na osud nikdy nesťažoval.

Sám neveril, že sa naučí hrať na organe jednou rukou. Vytrvalosť a odhodlanie ho však neopustilo a dokázal to.Sám neveril, že sa naučí hrať na organe jednou rukou. Vytrvalosť a odhodlanie ho však neopustilo a dokázal to. (Zdroj: NAĎA KALIŠOVÁ)

BREZOVICA. Polovica augusta, slnečné popoludnie, vo vzduchu ešte cítiť sviežosť nedávneho dažďa. Tridsaťtriročný Jozef s otcom píli drevo. Pripravujú sa na zimu. Pomaly končia. Zostávajú len dva kláty. Jozef nanovo zapína cirkulár. Odrazu sa však otec troch detí pošmykne na mokrej tráve. Ľavou rukou dopadne na rozbehnutú pílu.

Bez narkózy

„Ruka od lakťa odletela ako trieska,“ spomína dnes 75-ročný dôchodca. „Bol som v šoku, na otcov krik sa u nás zbehli všetci susedia. Krv striekala, nedala sa zastaviť. Len plienku mi žena priložila, aby to tak netieklo.“

Dopraviť sa do nemocnice nebolo v tých rokoch také jednoduché. Auto mali len niektorí, sanitky nejazdili. Na chirurgiu ho napokon odviezol jeden zo susedov. Jozef prežíval neskutočné bolesti. Ani v nemocnici nepoľavili. „Nemohli ma uspať, stratil som veľa krvi. Len to miesto mi trochu umŕtvili. No aj tak som cítil všetko, čo mi lekár robil.“ Odpílená časť ruky zostala na dvore. Prišiť naspäť nebolo čo.

So stratou končatiny sa mladý muž vyrovnával ťažko. Veď doteraz pracoval na poli, hrával na heligónke, na trúbke, miloval hru na organe. Na všetko bolo treba ruky dve. „V nemocnici som bol desať dní. Keď mi robili preväzy, ani raz som sa nepozrel na ranu. Nemohol som. Nedokázal som si predstaviť, ako budem fungovať ďalej.“ Uvedomoval si však, že má rodinu, ktorá potrebuje jeho pomoc.

Zranenie sa hojilo rok a pol

Ruka bolela. Ešte viac však bolela predstava, že sa bude musieť vzdať záľub, že nebude môcť pracovať ako kedysi. No nepoddal sa. Hneď po prepustení z nemocnice sadol do traktora. Bolo obdobie zvážania obilia. Rodičov mal starých, manželka by to sama nezvládla. „Neverili, ani ma nechceli pustiť na traktore do poľa. No ja som sa nedal. Nemal to kto za mňa urobiť.“

dfbgfd

Postupne sa s jednou rukou naučil opäť robiť takmer všetko. Ťahalo ho to k organu, no neveril si. Až rok a pol po úraze sadol za nástroj opäť. „Ľudia boli smutní,“ spomína Jozef Hucík. „Často mi hovorili, ako je teraz v kostole otupno, keď musia bez hudby spievať. Iného organistu sme nemali. Občas chodili z okolitých dedín, ale to bolo málo.“

Jedného dňa si povedal, že to skúsi. Veď aj dvomi rukami sa naučil hrať sám. Do starého kostolíka chodieval po nociach. O zámere nepovedal ani len manželke. „Občas si možno aj myslela, že po krčmách chodím, no nešlo jej to do hlavy, lebo som chodil domov triezvy.“

Až prišiel čas, kedy sadol za nástroj na nedeľnej omši. „Všetci na mňa pozerali, čo tam robím. Keď som začal hrať, celý kostol sa otočil a pozeral na chór. Nechápali, neverili. Ani ja som neveril. No podarilo sa.“

Jozef hráva dodnes, najmä cez týždeň, keď je hlavný organista v práci. Bolesť v ruke, ktorú nemá, cíti stále. Naučil sa však s ňou žiť.

ico

Spomienky na vojnu

Jozef Hucík nemal ľahký život. Keď mal deväť rokov, prechádzal cez dedinu vojnový front. Na deväť najťažších vojnových týždňov si dobre spomína.

BREZOVICA „Bolo krátko pred Veľkou nocou. Asi pol druhej ráno. Boje medzi Rusmi a Nem- cami sa zostrovali. Ruskí vojaci spustili kanonádu na dedinu. So sestrou sme sa schovali do pivnice k zemiakom. Tam však nebolo bezpečne. Naši nás poslali k susedom, tí mali pivnice murované.“

Plamene naživo

Malý Jožko si sadol k oknu, aby mu nič neuniklo. Na kopci oproti domom videl dvoch Nemcov. Najskôr sa rozprávali, potom začali strieľať horiace svetlice na domy oproti. Jeden po druhom vzbĺkli ako fakle.

Vypukla panika, ľudia vybiehali z horiacich dreveníc. Zachraňovali, čo sa dalo. „Boli tu výlučne drevené domce, s humnami plnými sena. Horeli ako svieca.“

Nemeckí vojaci nestrieľali dlho. Zbadal ich Rus. Jeden stihol utiecť, no druhý sa jeho guľkám nevyhol.

Ani u susedov už nebolo bezpečne. Jozef s malou sestrou sa vybrali k babičke na koniec dediny. Kúsok od domu stretli dvoch Rusov, ktorí ťahali Nemca. Na jeho pohľad, uplakané oči a strach Jozef nikdy nezabudne. „Prosil o život, ukazoval fotky manželky, detí. Boli také malé... Naši ľudia však chceli jeho smrť. Mysleli si, že to on zapálil dedinu. Padol, rovno pred našimi očami.“

Ustráchaná dvojica o chvíľu dobehla k babke. Ako zázrakom sa oheň zastavil tri drevenice pred tou, kde boli deti schované.

Týždeň v horách

Tú noc zhoreli dve tretiny domov. Ľudia prišli o všetko - oblečenie, zariadenie, stroje, zvieratá, jedlo, strechu nad hlavou. Stále to však nebol koniec. Na druhý deň Rusi všetkých evakuovali do lesov nad dedinou. Čakali nemecký protiútok, civilov nechceli vystavovať nebezpečenstvu.

„V úboči, kde je dnes hotel Teplica, sme si urobili bunkre. Týždeň sme sa v nich ukrývali. Nebolo čo jesť. Rodičia zháňali jedlo, kde mohli. Ja som však hladom netrpel. Pri studničke som našiel žeruchu. Sedem dní som sa ňou kŕmil,“ hovorí s úsmevom starký.

dbgd

Dedina pred vyhorením v roku 1945.

Kúsok od nich mali Rusi poľnú nemocnicu. Zvážali do nej ranených z hôr. Ani toto nebol pekný pohľad. „Poľná cesta bola hrboľatá. Keď ich viezli na vozoch za mulicami, kričali od bolesti.“

Po odchode nemeckých vojsk sa ľudia vrátili späť. Na- sťahovali sa do domov, ktoré plamene obišli. V jednom žilo aj päť rodín. Jozef s rodičmi bývali u babky. Spolu s ďalšími štyrmi rodinami. Spávali na zemi.

Prívetiví vojaci

Jedla nebolo. Zhorelo, po zime sa ešte nestihlo urodiť. Rodiny sa delili aj o to málo, čo sa rodičom podarilo zohnať. Jozef a ostatní, ktorí sa na čas nasťahovali k jeho babke, prežili aj vďaka Rusom. Na ich dvore si zriadili poľnú kuchyňu. „Mali kuchára, bol to skvelý človek. Pamätám si, že aj konské postroje opravoval. Bol to dobrák, najmä k nám deťom. Nik- dy na nás nekričal, nikdy nás nezahriakol. Neraz nám dal boršču, ktorý varil pre svojich chlapov. Išli sme prasknúť, toľko sme sa dojedli.“

Ani na nemeckých vojakov však dôchodca nemá zlé spomienky. Bývali aj u nich, rovnako ako v ostatných domoch. Spočiatku ôsmi. „Otec im každý večer ustlal na zemi. Nefrflali a nikdy sa nestalo, že by nás z našich postelí zhodili, aby sme si my išli na zem políhať,“ rozpráva starček. Ku koncu vojny ubytovali Hucíkovci dvoch mladých Nemcov. Vzdelancov. Rýchlo sa stali súčasťou rodiny. Dvojicu si veľmi obľúbili rodičia, Jožko aj jeho sestra.

V jedno popoludnie sa však do dreveničky nevrátili. „Mysleli sme, že odišli domov. Neskôr, pri prechádzke v lese, ich však otec našiel. V ten deň padli v boji.“

Naďa Kališová

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 068
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 16 003
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 987
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 557
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 474
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 975
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 426
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 600
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 662
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 465
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 507
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 451
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 389
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 361
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 442
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 600
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 662
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 465
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 507
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 451
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 389
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 361
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 442
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu