Štvrtok, 2. február, 2023 | Meniny má Erik, Erika

Takmer polstoročie hrá Jozef na organe jednou rukou

Prežil druhú svetovú vojnu, zažil ukrývanie, utekal pred ohňom, bojoval za svoju vieru. V najlepších rokoch prišiel o ľavú ruku. Jozef Hucík sa však na osud nikdy nesťažoval.

Sám neveril, že sa naučí hrať na organe jednou rukou. Vytrvalosť a odhodlanie ho však neopustilo a dokázal to.Sám neveril, že sa naučí hrať na organe jednou rukou. Vytrvalosť a odhodlanie ho však neopustilo a dokázal to. (Zdroj: NAĎA KALIŠOVÁ)

BREZOVICA. Polovica augusta, slnečné popoludnie, vo vzduchu ešte cítiť sviežosť nedávneho dažďa. Tridsaťtriročný Jozef s otcom píli drevo. Pripravujú sa na zimu. Pomaly končia. Zostávajú len dva kláty. Jozef nanovo zapína cirkulár. Odrazu sa však otec troch detí pošmykne na mokrej tráve. Ľavou rukou dopadne na rozbehnutú pílu.

Bez narkózy

„Ruka od lakťa odletela ako trieska,“ spomína dnes 75-ročný dôchodca. „Bol som v šoku, na otcov krik sa u nás zbehli všetci susedia. Krv striekala, nedala sa zastaviť. Len plienku mi žena priložila, aby to tak netieklo.“

Dopraviť sa do nemocnice nebolo v tých rokoch také jednoduché. Auto mali len niektorí, sanitky nejazdili. Na chirurgiu ho napokon odviezol jeden zo susedov. Jozef prežíval neskutočné bolesti. Ani v nemocnici nepoľavili. „Nemohli ma uspať, stratil som veľa krvi. Len to miesto mi trochu umŕtvili. No aj tak som cítil všetko, čo mi lekár robil.“ Odpílená časť ruky zostala na dvore. Prišiť naspäť nebolo čo.

So stratou končatiny sa mladý muž vyrovnával ťažko. Veď doteraz pracoval na poli, hrával na heligónke, na trúbke, miloval hru na organe. Na všetko bolo treba ruky dve. „V nemocnici som bol desať dní. Keď mi robili preväzy, ani raz som sa nepozrel na ranu. Nemohol som. Nedokázal som si predstaviť, ako budem fungovať ďalej.“ Uvedomoval si však, že má rodinu, ktorá potrebuje jeho pomoc.

Zranenie sa hojilo rok a pol

Ruka bolela. Ešte viac však bolela predstava, že sa bude musieť vzdať záľub, že nebude môcť pracovať ako kedysi. No nepoddal sa. Hneď po prepustení z nemocnice sadol do traktora. Bolo obdobie zvážania obilia. Rodičov mal starých, manželka by to sama nezvládla. „Neverili, ani ma nechceli pustiť na traktore do poľa. No ja som sa nedal. Nemal to kto za mňa urobiť.“

dfbgfd

Postupne sa s jednou rukou naučil opäť robiť takmer všetko. Ťahalo ho to k organu, no neveril si. Až rok a pol po úraze sadol za nástroj opäť. „Ľudia boli smutní,“ spomína Jozef Hucík. „Často mi hovorili, ako je teraz v kostole otupno, keď musia bez hudby spievať. Iného organistu sme nemali. Občas chodili z okolitých dedín, ale to bolo málo.“

Jedného dňa si povedal, že to skúsi. Veď aj dvomi rukami sa naučil hrať sám. Do starého kostolíka chodieval po nociach. O zámere nepovedal ani len manželke. „Občas si možno aj myslela, že po krčmách chodím, no nešlo jej to do hlavy, lebo som chodil domov triezvy.“

Až prišiel čas, kedy sadol za nástroj na nedeľnej omši. „Všetci na mňa pozerali, čo tam robím. Keď som začal hrať, celý kostol sa otočil a pozeral na chór. Nechápali, neverili. Ani ja som neveril. No podarilo sa.“

Jozef hráva dodnes, najmä cez týždeň, keď je hlavný organista v práci. Bolesť v ruke, ktorú nemá, cíti stále. Naučil sa však s ňou žiť.

ico

Spomienky na vojnu

Jozef Hucík nemal ľahký život. Keď mal deväť rokov, prechádzal cez dedinu vojnový front. Na deväť najťažších vojnových týždňov si dobre spomína.

BREZOVICA „Bolo krátko pred Veľkou nocou. Asi pol druhej ráno. Boje medzi Rusmi a Nem- cami sa zostrovali. Ruskí vojaci spustili kanonádu na dedinu. So sestrou sme sa schovali do pivnice k zemiakom. Tam však nebolo bezpečne. Naši nás poslali k susedom, tí mali pivnice murované.“

Plamene naživo

Malý Jožko si sadol k oknu, aby mu nič neuniklo. Na kopci oproti domom videl dvoch Nemcov. Najskôr sa rozprávali, potom začali strieľať horiace svetlice na domy oproti. Jeden po druhom vzbĺkli ako fakle.

Vypukla panika, ľudia vybiehali z horiacich dreveníc. Zachraňovali, čo sa dalo. „Boli tu výlučne drevené domce, s humnami plnými sena. Horeli ako svieca.“

Nemeckí vojaci nestrieľali dlho. Zbadal ich Rus. Jeden stihol utiecť, no druhý sa jeho guľkám nevyhol.

Ani u susedov už nebolo bezpečne. Jozef s malou sestrou sa vybrali k babičke na koniec dediny. Kúsok od domu stretli dvoch Rusov, ktorí ťahali Nemca. Na jeho pohľad, uplakané oči a strach Jozef nikdy nezabudne. „Prosil o život, ukazoval fotky manželky, detí. Boli také malé... Naši ľudia však chceli jeho smrť. Mysleli si, že to on zapálil dedinu. Padol, rovno pred našimi očami.“

Ustráchaná dvojica o chvíľu dobehla k babke. Ako zázrakom sa oheň zastavil tri drevenice pred tou, kde boli deti schované.

Týždeň v horách

Tú noc zhoreli dve tretiny domov. Ľudia prišli o všetko - oblečenie, zariadenie, stroje, zvieratá, jedlo, strechu nad hlavou. Stále to však nebol koniec. Na druhý deň Rusi všetkých evakuovali do lesov nad dedinou. Čakali nemecký protiútok, civilov nechceli vystavovať nebezpečenstvu.

„V úboči, kde je dnes hotel Teplica, sme si urobili bunkre. Týždeň sme sa v nich ukrývali. Nebolo čo jesť. Rodičia zháňali jedlo, kde mohli. Ja som však hladom netrpel. Pri studničke som našiel žeruchu. Sedem dní som sa ňou kŕmil,“ hovorí s úsmevom starký.

dbgd

Dedina pred vyhorením v roku 1945.

Kúsok od nich mali Rusi poľnú nemocnicu. Zvážali do nej ranených z hôr. Ani toto nebol pekný pohľad. „Poľná cesta bola hrboľatá. Keď ich viezli na vozoch za mulicami, kričali od bolesti.“

Po odchode nemeckých vojsk sa ľudia vrátili späť. Na- sťahovali sa do domov, ktoré plamene obišli. V jednom žilo aj päť rodín. Jozef s rodičmi bývali u babky. Spolu s ďalšími štyrmi rodinami. Spávali na zemi.

Prívetiví vojaci

Jedla nebolo. Zhorelo, po zime sa ešte nestihlo urodiť. Rodiny sa delili aj o to málo, čo sa rodičom podarilo zohnať. Jozef a ostatní, ktorí sa na čas nasťahovali k jeho babke, prežili aj vďaka Rusom. Na ich dvore si zriadili poľnú kuchyňu. „Mali kuchára, bol to skvelý človek. Pamätám si, že aj konské postroje opravoval. Bol to dobrák, najmä k nám deťom. Nik- dy na nás nekričal, nikdy nás nezahriakol. Neraz nám dal boršču, ktorý varil pre svojich chlapov. Išli sme prasknúť, toľko sme sa dojedli.“

Ani na nemeckých vojakov však dôchodca nemá zlé spomienky. Bývali aj u nich, rovnako ako v ostatných domoch. Spočiatku ôsmi. „Otec im každý večer ustlal na zemi. Nefrflali a nikdy sa nestalo, že by nás z našich postelí zhodili, aby sme si my išli na zem políhať,“ rozpráva starček. Ku koncu vojny ubytovali Hucíkovci dvoch mladých Nemcov. Vzdelancov. Rýchlo sa stali súčasťou rodiny. Dvojicu si veľmi obľúbili rodičia, Jožko aj jeho sestra.

V jedno popoludnie sa však do dreveničky nevrátili. „Mysleli sme, že odišli domov. Neskôr, pri prechádzke v lese, ich však otec našiel. V ten deň padli v boji.“

Naďa Kališová

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  2. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu
  4. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  5. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  6. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  2. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu
  4. Trh s nehnuteľnosťami praje prenájmom
  5. Wüstenrot rástol v segmente životného aj neživotného poistenia
  6. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  7. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  8. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 943
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 9 840
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 5 417
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 213
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 133
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 496
  7. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 285
  8. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 206

Blogy SME

  1. Elena Antalová: "Gusto mal skvelú hlavu, ale nemal srdce", povedala dr.Magda Husáková". Pochodil by politicky vyhranený intelektuál v našej dnešnej politike?
  2. Jozef Bakša: Zabráňte vzniku policajnej šľachty pán Mikulec
  3. Maroš Hrnčiar: Striptérka
  4. Michal Pavlík: Výroba hliníka na Slovensku končí
  5. Otilia Horrocks: Druhý dych pre bezbariérové ihrisko na Markušovej ulici v Košiciach
  6. Ján Šeďo: 30. september mal navrhnúť Fico, volili by sme v lete.
  7. Jozef Purdeš: Tisíc dní bežcom
  8. Internátny život UK: Ako sa zbaviť stresu?
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 6 026
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 479
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 720
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 705
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 621
  6. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 2 727
  7. Ján Valchár: When the Leopards broke free (jubilejný stý blog) 2 706
  8. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 2 621
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  6. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Bianka Masláková a Mariana Sumegová.

Bianka Masláková nastupovala v obrane, Mariana Sumegová v bráne.


10 h

Na niektorých miestach pribudli desiatky centimetrov snehu.


13 h
Líce napadnutého Petre Grajciara potom ako mal dostať facku.

Spor dvoch rodín vypukol pre deti, vyšetrovala ho polícia.


19 h

V športovej hale sa uskutočnil ďalší turnaj mládeže.


20 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Premostenie Váhu zjednoduší ľuďom cestu do práce.


31. jan

Spor dvoch rodín vypukol pre deti, vyšetrovala ho polícia.


19 h

Akciovka ponúka samosprávam náhradné riešenia.


20 h

Na niektorých miestach pribudli desiatky centimetrov snehu.


13 h

Blogy SME

  1. Elena Antalová: "Gusto mal skvelú hlavu, ale nemal srdce", povedala dr.Magda Husáková". Pochodil by politicky vyhranený intelektuál v našej dnešnej politike?
  2. Jozef Bakša: Zabráňte vzniku policajnej šľachty pán Mikulec
  3. Maroš Hrnčiar: Striptérka
  4. Michal Pavlík: Výroba hliníka na Slovensku končí
  5. Otilia Horrocks: Druhý dych pre bezbariérové ihrisko na Markušovej ulici v Košiciach
  6. Ján Šeďo: 30. september mal navrhnúť Fico, volili by sme v lete.
  7. Jozef Purdeš: Tisíc dní bežcom
  8. Internátny život UK: Ako sa zbaviť stresu?
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 6 026
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 479
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 720
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 705
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 621
  6. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 2 727
  7. Ján Valchár: When the Leopards broke free (jubilejný stý blog) 2 706
  8. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 2 621
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  6. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu