ZUBEREC. Písal sa rok 1951. Skupina mladých ľudí, plná elánu začala rozvíjať športové aktivity kamarátov zo Zuberca a okolia. Založenie Jednotnej telovýchovnej organizácie Sokol Zuberec sa však nestretlo s pochopením. Mnohí zo starších ľudí v tom videli zbytočné vybíjanie energie. Časom sa ukázalo, že myšlienka zastrešiť lyžiarov, turistov či horolezcov bola dobrá.
Zakladateľmi boli Július Šiška, Kamil Šróba a ako prvý predseda pôsobil Július Magerčák s hospodárkou Irenou Filekovou. „V čele telovýchovnej jednoty som bol len polroka. Zháňali sme členov, robili legitimácie,“ hovorí prvý predseda Július Magerčák. V tom čase mal len šestnásť rokov. Vtedajšie ťažké časy zasiahli aj rodičov Júliusa Magerčáka. Aj preto trvalo jeho predsedníctvo len takú krátku dobu.
Lyže si vyrobili
Pred šesťdesiatimi rokmi vtedajší riaditeľ základnej školy Václav Lukeš objednal v stolárskej dielni Jozefa Maťúsa šesťdesiat párov drevených lyží. Výrobu si pamätá aj syn Ján Maťús.
„Lyže sme vyrobili na môj podnet. Ako prvák som sa zúčastnil pretekov, no nevyhral som. Zvíťazil chlapec s krátkymi lyžami. Otec mi vtedy povedal: Synku, také ti urobím. Postupne vyrobil lyže aj iným, susedom, školám,“ povedal Ján Maťús. V tej dobe sa lyže predávali aj za osemsto korún, kým „maťúsové“ stáli len stopäťdesiat. Postupne sa k slovu dostávali úzke bežky. Ján Maťús pracoval v telovýchove dvadsaťpäť rokov a na základnej škole pôsobil ako telocvikár. Bol jedným z tých, ktorí stáli v začiatkoch TJ a stále je seniorom horskej služby.
Od roku 1966 Telovýchovná jednota vystupovala ako Tatran Roháče, aby sa pred tridsiatimi siedmimi rokmi premenovala na terajší názov TJ Roháče. Mená ako Bažík, Borsík, Šiška, Škerda, Kováľ, Kovalčík, Šróba, Urban, Šuriňák, Kuchtiak, Filek, Harmata, Šenkár sa desaťročia objavovali vo výsledkových listinách v mnohých športových odvetviach. V Zuberci vyrástli majstri Československa, Slovenska, víťazi Slovenského pohára a reprezentanti.
Ráno o štvrtej na streche, o deviatej na svahu
Telovýchovná jednota združovala športovcov v turistických, futbalových, lyžiarskych, horolezeckých, volejbalových, skialpinistických, cyklistických, tenisových a stolnotenisových oddieloch. Od roku 1956 začal písať históriu Goralský klobúk a pred tridsiatimi šiestimi rokmi svetoznáme, v kategórii najmenších lyžiarov najstaršie podujatie v Európe Goralský klobúčik. Na Goralský klobúk má pekné spomienky terajší predseda TJ Jaroslav Motyčák. „Bola to najväčšia slávnosť regiónu.
Ráno o štvrtej sme boli na streche spolu s bratmi, ktorú sme prikrývali šindľom. O deviatej sme už na svahu nemohli chýbať. Všetko sme stihli. Aj otec bol spokojný aj my.“ Dávnejšie na preteky chodili aj Taliani či Rakúšania. Zašlú slávu pretekov sa v Zuberci snažia po rokoch opäť prinavrátiť.
Všetko vsadiť na jednu kartu - mládež
Od júna tohto roku je novým predsedom TJ Jaroslav Motyčák. Nikdy nebol aktívnym športovcom, vždy patril k skupine rekreačných. „Najviac finančných prostriedkov vynakladáme na družstvá futbalistov a lyžiarov. K najväčším terajším športovým hviezdam patrí mladý zjazdár Samuel Šenkár, ktorý je členom céčka mužskej reprezentácie,“ povedal Motyčák. Futbal je najmasovejším športom, kým lyžiari patria k tomu najúspešnejšiu v histórii. Nové vedenie chce mladých Zuberčanov viac podnietiť k pohybu.
„Všetku energiu, skúsenosti a peniaze treba vraziť do mládeže,“ hovorí Motyčák. Aj prostredníctvom spolupráce s miestnou základnou školou. Zriadenie športového strediska by bola veľká vec. Nebude to však jednoduché. Hlavne po finančnej stránke.
