O nedohode štyroch politických strán, hlasovaní o eurovale, dodržaní sľubu, neústupčivosti, páde vlády a predčasných voľbách sa už toho popísalo neúrekom. Bol to naozaj dramatický týždeň. Ďalších dvadsať už takých nebude. Pozornosť politikov zmenila smer. Nebudú sa snažiť zažehnávať európsku krízu, robiť domáce reformy, nebudú prospešní pre ľudí. Už sa nebudú biť za občanov a za ich dobro, ale o občanov a svoje dobro.
V čase svetovej krízy je to najnevhodnejší variant politiky. Na koni budú malí politici, nie malá krajina v srdci Európy.
Ako získajú politickú silu? Za príkladom môžeme zájsť do minulosti. Ešte pred budovaním socializmu mali komunisti jasno v tom, že najľahšie sa dajú zohnať pomocníci na veľkú akciu v dave chudoby.
Vlasto Belan vysvetľuje, ako získať dav chudoby takto nejako: Vyvoláme hospodársky kolaps. Čím väčší kolaps, tým viac nespokojných a teda pomocníkov k presadeniu našich ilúzií, tak krásnych a lákavých pre tých dolu, pre voličov. Že sa po čase ukáže, že žiadny raj sa na zemi nekonal? Nevadí, vždy sa nájde vinník. Na vine za totality bola jar, leto, jeseň, zima a – kapitalizmus. Vláda jednej strany mohla potom urobiť čokoľvek - zrušiť súkromné vlastníctvo, povýšiť zlodeja na národného hrdinu. Ak ich je viac, je to ťažšie.
Hm, a ja celý čas rozmýšľam, prečo sú niektorí súčasní politici tak veľmi proti reformám, ktoré by mohli krízu odvrátiť.
Minulotýždňový pád vlády bol len fintičkou pre tých politikov, ktorí chcú uchopiť moc. A to nehovorím o strane, ktorá nechcela sklamať svojich voličov obrátením značkového európskeho kabáta. Tá mala iný cieľ. Len pri behu k múru, v ústrety záchrane eurozóny, nehľadala dvere.
Záchranné koleso Európe nakoniec aj tak Slovenko hodilo. S pomocou opozície, ktorá za to chcela odstaviť od moci vládu. Akékoľvek úvahy o tom, kto za to môže, sú nateraz zbytočné.
Všetko vyrieši - jar.
