TRSTENÁ. Nič nebeží rýchlejšie ako roky, povedal pred stovkami rokov Ovídius. Citát odznel aj na oslavách Z úcty k vám v Trstenej. Do sály kultúrneho domu prišlo približne štyristo seniorov.
Podobne si starších spoluobčanov uctievajú v októbri, mesiaci úcty k starším, vo všetkých oravských obciach a mestách.
Pomoc v zelovoci
„Pribúdajúce roky nie sú dôvodom na smútok,“ povedal poslanec Štefan Bača. „Knižnica sa s pribúdajúcimi knihami stáva bohatšou. Vy sa s pribúdajúcimi rokmi stávate múdrejšími a skúsenejšími. Vo vašich bielych vlasoch je skrytá múdrosť, vo vráskach skúsenosť, v chvejivých rukách láskavosť.“
Najmenší gratulanti.
Mária Dilongová z Trstenej je čerstvá deväťdesiatnička. Celý život pracovala ako zdravotná sestra. Poznajú ju nielen v meste. S neúctou zo strany mladších sa zatiaľ nestretla. Práve naopak. „Nedávno som v zelovoci kupovala kapustu, šesť hlávok, aby som mala aj do zásoby,“ hovorí dôchodkyňa. „Dve som si zobrala, po ostatné som chcela prísť neskôr. Oslovil ma však neznámy pán, že on mi ich odnesie. Nechcela som mu ich dať, nepoznala som ho. Predavačka však áno, tak som súhlasila. Mal jednu veľkú svoju tašku a ešte aj s tou mojou sa lopotil. Až domov mi ju odniesol.“
Inokedy zase kupovala mrkvu, celé vrecko. Odniesla by len polovicu. Predavač ju však nasadil do auta a aj s mrkvou odviezol domov. „Mladí sa veľmi nezdravia. Ale starší sú ku mne skvelí.“
Mrzí ju plytvanie
Anna Harmatová z Hladovky si spomína, ako to bolo, keď bola mladá. „Museli sme sa vždy staršiemu pozdraviť, postaviť, pomôcť. Dnes to už človek často nevidí. Dnešné deti sú iné, aj keď sa ich rodičia snažia vychovávať.“ Pomoc cudzích zatiaľ nutne nepotrebuje. Ak však predsa, vždy sa niekto nájde. Najviac ju mrzí plytvanie detí. „Až sa mi čosi robí, keď vidím, ako vychádzajúc zo školy hádžu po zemi jogurty, chlieb, jablká. Kedysi sme mali málo, viac sme si vážili. Nielen jedlo, ale aj kňaza, učiteľa. Dnes už mladí ani do kostola nechodia.“
Pani Elena z Liesku má 72 rokov. Na mladých nedá dopustiť. „Sú zlatí, aj deti aj mládež. Neraz ma sami zastavia, či mi netreba pomôcť, zoberú tašku, odnesú mi ju až domov.“ Pomoc zatiaľ nepotrebuje, záujem ju však vždy poteší. Na dedine je podľa nej úcta k starším stále zakorenený pojem. Ani v meste, keď chodí po lekároch, sa jej však mladí neobracajú chrbtom. „Mladí nie sú zlí. Sú rovnako dobrí ako kedysi. Potrebujú však pekné slovo, vzor. Chýbať nesmie vzájomná úcta. Potrebujú cítiť, že ani my starší nimi nepohŕdame.“
Starších museli počúvať
Šesťdesiatšesťročnému Antonovi Kviatekovi z Klina sa zatiaľ nestalo, že by mu nejaký mladík na ulici vynadal alebo mu odpapuľoval. Mladí sú podľa neho aj takí, aj takí. „Niektorí sa vedia správať, iní menej,“ hovorí. „Na dedine to zatiaľ ešte celkom ujde. Keď treba, tak mi skôr pomôžu menšie deti ako mládež. Tá si starších veľmi nevšíma.“
Keď bola Monika Jendroľová malá, musela doma poslúchať na slovo. Inak dostala od otca výprask. Dnes má 67 rokov a k poslušnosti a pracovitosti sa snaží viesť aj svoje vnúčatá. „Bolo to kedysi iné, ale úcta je aj dnes. Pomôžu mi mladí, aj sa pozdravia na ulici. Najmä tí, čo ma poznajú,“ povedala dôchodkyňa.
