Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Africké ženy sa po pôrode zotavujú najviac jeden deň

Vysoký tlak, cukrovku, choroby srdca či infarkty nepoznajú. Chudobných Afričanov však zabíja hlad, týfus, malária. Pomáhajú im misionári.

Malí Afričania bielych návštevníkov vítajú. Vedia, že od nich vždy niečo dostanú.Malí Afričania bielych návštevníkov vítajú. Vedia, že od nich vždy niečo dostanú. (Zdroj: ARCHÍV (JR))

NÁMESTOVO. Ján Rusnák je zdravotník. Navštívil niekoľko európskych krajín, videl bohatstvo i blahobyt. V decembri sa rozhodol, že je čas pozrieť sa do chudobnejšej časti sveta. Ako misionár vycestoval na tri mesiace do africkej Burundi a Kene.

Padlo Haiti aj Sudán

Koncom minulého roka sa skontaktoval s profesorom Vladimírom Krčmérym z Bratislavy, ktorý organizuje misijnú činnosť po celom svete. Pôvodne mal vycestovať na Haiti. Prekážkou bola francúzština. Rozmýšľal i o Sudáne. Napokon dostal na šesť týždňov Burundi a na rovnako dlho Keňu.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvý mesiac a pol robil spolukoordinátora projektu. Asistoval Slovenke, ktorá v Afrike pôsobí už päť rokov. Zásobovali potravinami a liekmi tri záchytné centrá a dva sirotince umiestnené v rôznych častiach krajiny. „Kúpiť lieky nie je problém, ak máte peniaze,“ hovorí Ján. „Netreba recept, vo veľkoskladoch kúpite všetko, čo potrebujete.“

Miestni sa bez pomoci misionárov nezaobídu. Očakávajú ju, aj potrebujú.

Projekt koza

Ján so slovenskou koordinátorkou afrických projektov zabezpečovali najmä chod sirotinca v mestečku Čondy. Trvalo je v ňom šestnásť detí, starať sa však museli aj o ďalšiu päťdesiatku z okolia. Profesor Krčméry rozbehol v Burundi projekt „koza“ - deti v najhoršom stave dostávajú dvakrát do týždňa kozie mäso.

„Väčšina detí neraňajkuje, nemá čo. Niektoré jedia raz do dňa, mnohé ani toľko. Chýba im výživa. Preto sme v školách pravidelne vyberali skupinu podvyživených detí, ktorým sme v utorok a v stredu dávali mäso.“ Kozy kupovali od domorodcov. Chov je v oblasti rozšírený, máloktorí chovatelia však kozy aj jedia. Sú takmer výlučne na predaj.

Skryť Vypnúť reklamu

Najbežnejším jedlom sú rôzne kaše, kukurica, ryža, ovocie. Mäso sa na stole objaví nanajvýš raz za dva týždne. Tí najchudobnejší nedostanú do úst nič aj niekoľko dní.

Na ošetrenie pešo

Minimálne raz do týždňa pracoval Ján v miestnej nemocnici. S kolegami kontroloval tamojších zamestnancov. Snažili sa zvýšiť pracovnú morálku. Pozerali záznamy, porovnávali, koľko zamestnancov je na šichte zapísaných a koľko tam v skutočnosti je.

fghfcg

Výbava v kenskej nemocnici bola biedna. Ján s kenskou sestrou pri očkovaní detí.

Ján však robil aj to, prečo hlavne do Afriky odišiel - zbierať skúsenosti zo zdravotníctva. Pracoval na urgentnom príjme. S kolegami liečil popáleniny, maláriu, brušný týfus, tržné poranenia po útokoch mačetou. Pacienti chodia na ošetrenie zväčša sami, pešo prejdú k najbližšej nemocnici aj dvanásť kilometrov. „Sú to veľmi odolní ľudia, lekára vyhľadajú, až keď je najhoršie. Občas sa stane, že je neskoro a už sa im nedá pomôcť.“

Skryť Vypnúť reklamu

Prekonal maláriu

Brušný týfus či malária sa stávajú osudnými najmä pre malé deti. Rodičia sa o ne snažia starať, no neraz im nemajú dať čo jesť, aj keby chceli. Najmenší nevedia povedať, čo ich bolí. „Lieky sú, no rodičia často prichádzajú, keď je dieťa v kóme.“

Mnohí miestni ľudia sú zanedbaní, špinaví. Zdravotníci sa teda neraz stretávali s hnisavými ranami, ktoré bolo treba ošetriť, vyčistiť a zašiť. Riziko nákazy bolo veľké. Ján dostal pred odchodom do Afriky viacero očkovacích vakcín. Proti týfusu, malárii, brušným chorobám, besnote, hepatitíde. Choroby ho však neobišli. „Prekonal som jednu maláriu, našťastie len jej ľahšiu formu. Po troch dňoch som bol fit,“ povedal Ján.

Nočný zákaz vychádzania

Spevnené cesty sú v Burundi len na hlavnom ťahu, dedinčania bývajú v chatrčiach väčšinou bez elektriny. Deti majú jedno oblečenie, ktoré nosia dovtedy, kým sa na nich nerozpadne. Všetky by mali chodiť do školy. Tú však treba platiť a väčšina ľudí peniaze nemá. A tak sa školáci celý deň flákajú po uliciach. No len do zotmenia. Vtedy sa ulice úplne vyprázdnia. V noci je totiž v celej krajine nepísaný zákaz vychádzania. „Ak sme sa v meste zdržali, museli sme tam prespať. Nikam by sme sa nedostali. Cesty strážia policajti, sú uzavreté.“

Niektorí ľudia sa živia poľnohospodárstvom, najnižšia vrstva vytína stromy, z kmeňov vyrába uhlie a predáva ho. V oblasti je aj pár fabrík. Na výrobu čaju, palmového oleja. Ľudia v nich pracujú priemerne za pätnásť eur na mesiac. „Sú tam celé rodiny, mama s otcom pracujú, deti sa hrajú pri ich nohách.“

hfdhf

Počas voľných dní spoznával Oravčan krajinu. Na fotke na vrchole Mount Kenya (5199 m n.m.) s horským vodcom.

V krajine nie sú supermarkety ani národné parky. Aj tradičná africká divočina chýba. „Nevidel som tam ani jedno divoké zviera.“ Ľudia nemajú rádia, televízory, chladničky, mikrovlnky. Na každom kroku je však obchod so značkovou obuvou, s telefónmi a notebookmi. „Všetci majú mobil. Nabíjajú ich hromadne, v najbližšom dome s elektrinou.“

Rodia v noci

Práca v Keni bola pre Oravčana ešte zaujímavejšia ako v Burundi. V prvej krajine sa stretol s misijným životom, videl, ako fungujú sirotince, ako sa starať o opustené a choré deti. V Keni však bola hlavnou náplňou jeho činnosti práca v malej mestskej nemocnici.

Začínal o ôsmej ráno, končil o štvrtej popoludní. Neraz však slúžil aj v noci. „Nemusel som, no chcel som sa naučiť čo najviac. V noci sme mali najmä pôrody. Niekedy jeden, občas dva. Za šesť týždňov som asistoval minimálne pri štyridsiatich.“ A prečo kenské ženy rodia takmer výlučne po polnoci? „Tiež ma to zaujímalo. Povedali mi, že deti sa robia v noci, takže sa v noci musia aj rodiť,“ hovorí Ján.

Na zotavenie musí novopečeným mamičkám stačiť pár hodín. Za pobyt v nemocnici treba platiť. Na čo nemajú peniaze. Neraz sa teda stalo, že žena tri hodiny po pôrode zabalila dieťa do zavinovačky a išla domov. Opäť pešo, aj desať kilometrov.

Budúcnosť neriešia

V nemocnici pracovalo s Oravčanom len šesť kenských sestier. Každý musel robiť všetko. Od rána očkovali deti, denne ich na pravidelné mesačné preočkovanie chodila asi päťdesiatka.

Medzitým ošetrovali rôzne tržné či bodné poranenia, brušné ochorenia. Jánovi dala táto práca veľa. „Nikto sa ma nepýtal, na čo mám špecializáciu. Musel som sa vysporiadať so všetkým, čo prišlo. Boli sme na zmene len dvaja, nemal nám kto pomôcť. Skúsenosti, ktoré som tam získal, sú na nezaplatenie. Doma by som ich nenazbieral,“ povedal.

Oravčana Afrika očarila. Najmä pokojný život, ktorí tamojší ľudia vedú. Čas je pre nich relatívny pojem. Žijú prítomnosťou, za ničím sa nenaháňajú. Aj to je jeden z dôvodov, prečo by sa do tejto chudobnej krajiny budúci rok chcel vrátiť.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  1. Úprava osobného motorového vozidla
  2. Important information for Brazilians living in Slovakia
  3. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  7. Päť chýb pri zateplení strechy
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 30 038
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 003
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 14 056
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 757
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 716
  6. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 10 537
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 601
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 584
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 361
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 143
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Príchod armády do Veličnej.

Už desaťročie si držia pozíciu najlepších

Slovenské vzpieranie spoznalo majstrov.

Dolnokubínski vzpierači vyhrali titul v extralige družstiev 10-krát za sebou.

Síce sa nehrá, ale mužstvo sa posilňuje

Dolnokubínsky hokejový klub ohlásil uplynulý týždeň novú brankársku posilu.

Do brány Dolného Kubína prichádza Erik Janek.

Na palubovke góly strieľa, na trávniku im zabraňuje

Martin Adamčík ťahá florbalový klub a hrá i futbal.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?