DOLNÝ KUBÍN. Rastlinám v živote človeka patria výstavné priestory Florinovho domu. Autorkou scenára novej výstavy je botanička Oravského múzea Oľga Removčíková. Vzťah človeka a rastlín dokumentuje prostredníctvom informačných panelov a exponátov. Pri herbárových a trojrozmerných sušených rastlinách chýbajú názvy. Zámerne. Pre neznalého návštevníka skvelá príležitosť spoznať ich na základe porovnania s fotografiami.
Herbár bol najprv atlasom
Výstava prináša aj čo-to z dejín botaniky na Slovensku. Jej začiatky siahajú do 16. storočia.
„Herbár nie je iba zbierkou sušených vylisovaných rastlín, týmto pojmom sa v minulosti označovali publikácie o rastlinách čiže dnešné atlasy,“ hovorí Oľga Removčíková. „V Čaplovičovej knižnici sa medzi publikáciami nachádza známy herbár, ktorý zostavil taliansky lekár Pietro Andrea Matthioli (1501 – 1577). Je zbierkou všetkého, čo bolo v 16. storočí známe o domácich i cudzích liečivých rastlinách.“
Zaujímavosťou je príručka na zostavenie herbára s vopred natlačenými vzorovými etiketami aj vzorky semien z 30. rokov minulého storočia.
Inšpirácia
Rastliny boli odjakživa inšpiráciou pre umelcov. Okrem toho zdobia odev, keramiku, porcelán i nábytok.
„Zaujímavým príkladom sú rastlinné motívy na cirkevnom textile – na ornátoch aj na antipendiách – ozdobných závesoch na prednej strane oltára. Výber sme zamerali na reálne, nie štylizované druhy rastlín. Ako mak, nevädza, nezábudka či margarétka.“
Na modrotlačových formách a ľudovom odeve zas často nachádzame klinčeky aj ružičky.
Rastliny nechýbajú ani ani na cirkevnom textile.
Oregano z lúky
Gro výstavy patrí najznámejším liečivým rastlinám. Príkladom ich využitia v domácnosti sú sirupy, lekváre, čajoviny a koreniny. Výťažky z rastlín nachádzame zas v šampónoch, mydlách či zubnej paste.
„Chcem zdôrazniť, že sme sa zamerali na divo rastúce druhy z okolia. Ľudia sú často prekvapení, že za koreninami, predávanými v obchode, sa skrývajú bežne dostupné rastliny. Tymián je dúška tymianová, oregano pamajorán. Stačí ich nazbierať a usušiť. V každom prípade zbierame iba zdravé rastliny v čistom prostredí.“
Do zásoby
Ak vás výstava podnieti dať sa na dary z Božej lekárne, do konca roka už toho veľa nestihnete. No potešia aj skromné zásoby. „Koreň chrenu – skladujeme ho podobne ako zemiaky. Okrem toho, že je ochucovadlom, pôsobí proti vírusom, podporuje uvoľňovanie hlienu a pomáha pri reumatických ochoreniach. Zbierať ešte môžeme plody brusnice, černice, bazy čiernej, borievky sú tiež aktuálne. Najviac odporúčam šípky a trnky“ – sumarizuje jesenné dary prírody botanička.
Neunaví ťa jar, keď nakopeš chrenu – liečivé rastliny nájdeme v nejednej ľudovej múdrosti.
Jesienku ani do vázy
Travička Medea z Kolchidy vraj na odstraňovanie ľudí používala jesienku. Jej listy oblúkom obchádza aj dobytok. Odborníčka radí nezbierať jej kvety ani do vázy. „Jedovatá rastlina otrávi aj vodu. Vôbec najnebezpečnejšími sú druhy s plodmi, ktoré lákajú deti. Napríklad ľuľkovec zlomocný. Dva-tri kusy u detí, desať u dospelých môže spôsobiť veľmi vážne poškodenie organizmu končiace smrťou.“
Dobrou správou je, že väčšina jedovatých rastlín spôsobuje iba prechodné ťažkosti bez trvalých následkov. Na druhej strane, mnohé výťažky z nich slúžia na výrobu liekov a liečiv. „Dôkazom je mliečnik chvojkový – jedovatá šťava likviduje bradavice. No ak by sa dostala do očí, môže spôsobiť poleptanie.“
K rastlinám v živote človeka patria aj chránené rastliny vrátane aktuálneho zoznamu chránených stromov na Orave. Viac vo Florinovom dome, denne okrem soboty.
