ŠTEFANOV NAD ORAVOU. Myší chvost, skorocel, divozel, schizandra, zádušník, turanec, očianka, bôľhoj, pastierska kapsička. Divo rastúce rastliny, ktoré sa medzi obyčajnou trávou takmer strácajú. Oku bylinkára však neuniknú.
Pestovatelia z paneláka
Beáta Bedrichová z Trstenej je laborantka v lekárni. Byliny ju zaujímali od mladosti. Spočiatku sa im venovala len v práci, skúmala ich v rôznych liečivách, sušených čajoch. Pred tromi rokmi sa s dcérou Júliou pripravovala na vedomostnú súťaž. Vtedy začala premýšľať, že by bolo fajn, keby byliny nemuseli rozpoznávať iba s pomocou kníh.
„Chcela som ich mať na očiach,“ hovorí Beáta. Podporil ju manžel Peter aj dcéra. V bytovke by si však sen plnila len veľmi ťažko. Dom na dedine, po Beátiných rodičoch, bol ideálnym miestom. „Je tu pokoj, veľká záhrada.“
Aj vďaka priamemu kontaktu s bylinami získala Júlia dvakrát prvé miesto v celoslovenskej súťaži o liečivých rastlinách.
Otvorené pre každého
Prvé bylinky Beáta nemusela sadiť. Rástli tam odjakživa. Aj preto dostal areál názov Živý herbár božej prírody. „Našli sme skorocel, myší chvost a mnoho ďalších. Možno tridsať druhov. Každý sme ohradili a označili tabuľkou s názvom.“ Prirodzene rastúce postupne rozširovala. Niektoré priesady kúpila, našla pri prechádzkach v lese, veľa dostala od pestovateľov.
„Viaceré mám od starenky z Námestova, dlhoročnej bylinkárky. Ale aj mnohé ďalšie nám darovali. Je v tom kus srdca,“ hovorí pestovateľka.
Botanik Vladimír Migra.
V záhrade nad domom rastie dnes asi päťdesiat liečivých rastlín a dvadsať stromov s liečivými účinkami. Zbierať sa zatiaľ nedajú, nie je ich veľa. Manželia by však chceli pomôcť ostatným. „Môže sa prísť ktokoľvek pozrieť, každý, kto chce poznať bylinky, aby si ich mohol sám nazbierať pri prechádzke v prírode.“ Dvere majú otvorené aj školské kolektívy.
Byliny aj lieky
Bedrichovci sa často liečia bylinkami. No keď je zle, siahnu aj po liekoch. „Byliny sú skôr na prevenciu. Pomáhajú aj pri vážnejších problémoch, no trvá dlhšie, kým zaúčinkujú. Asi preto ľudia radšej volia medikamenty,“ hovorí Beáta.
Liečivé účinky majú všetky byliny. Treba však dbať na čas, kedy sa zbierajú, ktorá časť rastliny sa zbiera, aj na správne dávkovanie. „Niektorých treba menej, ak je ich moc, majú skôr spavé účinky.“
Rastliny nad domom si manželia dali skontrolovať odborníkovi. Botanika Vladimíra Migru zavolali, aby ich určil. „Väčšina bola správne pomenovaná. U niektorých sme našli menšie nepresnosti, najmä pri určení poddruhov. Upravili sme, zopár spresnili, niektorým pridali názov,“ hovorí.
Čo na čo
V božej lekárni nájdete čokoľvek. Len treba vedieť, čo vás trápi a čo na to pomáha. Echinacea je dobrá na imunitu, vyrábajú sa z nej kvapky aj sirupy. Pestrec mariánsky sa zase používa pri problémoch s pečeňou. Vratič pomáha na odpudenie komárov. Pozor však na jeho zápach. „Veľmi smrdí, neraz odpudí nielen hmyz, ale aj človeka,“ povedal botanik Vladimír Migra.
Beáta Bedrichová by chcela do záhrady zasadiť arniku, kráľovnú bylín. „Prirodzene rastie vysoko v horách. Priesady sa však dajú kúpiť. Pôsobí protizápalovo, aj pri bolestiach.“ Rakytník je bohatý na vitamín C, zlatobyľ sa používa pri liečbe močových ciest.
Na vykašliavanie, odhlienenie a problémy s prieduškami odborníci odporúčajú divozel, zádušník i kopijovitý skorocel. Veľkolistý skorocel je zase vhodný na rany, zastavuje krvácanie, podobne ako pastierska kapsička či turanec kanadský. „Kapsička má skvelé účinky, na vonkajšie aj vnútorné použitie, pri krvácaní, ženských problémoch i hemoroidoch.“
Ľalia v liehu by mala byť podľa botanika v každej domácej lekárni. Pomáha na vredy, na otvorené rany, na akné. Ak sa chcete dobre vyspať, pomôže vám čaj z pamajoránu. U niektorých mužov však táto bylinka zároveň znižuje libido. Vynikajúcim životabudičom je schizandra čínska. Bôľhoj pomáha pri bolestiach a ovplyvňuje metabolizmus, nátržník pri hnačkách a žalúdočných vredoch. Pri problémoch so žalúdočnou kyselinou pomáha nechtík, repík i slez. „Pôsobia hojivo a tlmia vytváranie kyseliny,“ dodala Beáta.
(NK)
