S čriepkami z minulosti sa chceli podeliť starší s mladšími.
HABOVKA. Bol to vraj nultý, teda pokusný, ročník, no jednotku by si zaslúžil. Dedina, i jej návštevníci, sa stretli pri mláťačke. Starí otcovi a staré mamy, ale aj zopár mladších, ktorí vyrastali na gazdovstve, ukázali kus histórie. Zožali potlesk.
Starodávnym spôsobom
Cepmi sa v dedine mlátilo do konca 30. rokov minulého storočia. Po polstoročí zahučala aj vejačka na čistenie zrna.
Naviac pozornosti však pútal dômyselný stroj na mlátenie obilia. Sedemdesiatnici a osemdesiatnici sa hrdo chopili snopkov, viazania a odnášania vyplátenej slamy, zrna. Nevadilo im ani šantenie detí okolo. „Aj my sme tak robili, keď sme boli malí.“
Prvým živnostníkom v Habovke, ktorý sa zaoberal mlátením obilia strojom bol Karol Klimek.
Aj keď stroj nestíhal, ľudia odmietali mlátiť v nedeľu a vo sviatok, radšej robili v noci. V roku 1952 už boli v obci dve mláťačky, nemali problém omlátiť 400 metrákov jačmeňa a 2238 ovsa.
Bez kávy to nešlo
„A káva už bola?“ pýtali sa pamätníci. Kým biela káva bývala kedysi na gazdovskom stole bežným nápojom, k mláteniu sa zvykla podávať vylepšená, so zrnkovou kávou a škoricou. Na Dôrobku v Habovke piekli ženy na špahriete Starkej kabáč, nechýbal čerstvý ovčí syr. Záver patril zemiakom pečenými v pahrebe.
