DOLNÝ KUBÍN. Petra Štelbacká, Lenka Ťapajnová a Lenka Sotoňáková sú maturantkami Obchodnej akadémie. V treťom ročníku chýbali – pre štúdium angličtiny v Írsku. Formou sociálneho štipendia vo výške takmer osemtisíc eur im ho zaplatil štát.
O začiatkoch
Petra: Do Írska som priletela vlani v auguste pred začiatkom školského roka. Prvý týždeň som sa cítila ako na výlete. Potom ma zobrali na rodinnú akciu. Keď som zbadala malého psíka, spomenula som si na svojho doma a chytila som depku. Pomohla mi rodina, snažili sa so mnou komunikovať. Robili všetko preto, aby som bola v pohode. Bolo to strašne ťažké, keďže som nevedela reč. Spustili na mňa po anglicky, prízvukom, na aký som nebola zvyknutá. Rozprávali hrozne rýchlo. Trvalo to asi do Vianoc.
O škole
Petra: Povinným predmetom je matematika, írčina, náboženstvo, cudzí jazyk – nemčina alebo francúzština, počítače a predmet o výbere povolania. Voliteľným biológia, chémia, geografia, dejepis, hudba, výtvarná a ekonomika. Učiť sa nemčinu po anglicky je strašné. Na normálnej angličtine spolužiaci čítali knihy, ja som nerobila nič. Najviac mi pomohla angličtina pre zahraničných študentov. Gramatika od základov, veľa sme sa rozprávali. Vyhovovala mi 35-minútová hodina. Dokázala som sa sústrediť, nie ako tu, že sa už na konci rozprávam.
Lenka S.: Nikdy nezabudnem, ako som hneď v prvý deň zmeškala školský autobus, bolo ich tam veľa, nevedela som sa poriadne opýtať. Keď som po dvoch týždňoch sedela na hodine a ničomu som nerozumela, hovorila som si, čo tam robím. Najťažším predmetom bol pre mňa obchod, pre odborné názvy. Viac mi vyhovuje náš systém, pretože keď sa škola začína o deviatej a prídete domov pred piatou, nemáte žiadne voľno.
O učiteľoch a uniformách
Petra: Na škole vo Feenagh má učiteľ rešpekt – je pán. Čo povie, to musí byť, bez diskusie. Tam si žiak nedovolí to, čo tu. Mobil je zakázaný, keď ho uvidia, okamžite vám ho zoberú a vrátia v piatok. Za dve eurá. O uniforme ani nehovorím. Sveter, košeľa, kravata, sukňa, čierne pančuchy, čierne topánky bez opätku. Kúpila som si čierne balerínky s hnedým prúžkom, no riaditeľ mi ich zakázal nosiť. V zime som išla zamrznúť, bundu bez znaku som si musela vyzliecť.
V Petrinej škole boli uniformy povinné bez výnimky.
Lenka Ť.: U nás, v Kilfinane, to bolo ináč. Záležalo od učiteľa, prísny mal u žiakov rešpekt, z iného si robili srandu.
Lenka S.: V Toormakeady nemal učiteľ žiadny rešpekt. Žiaci ho mali za kamaráta, spolu sa hádali aj smiali. Ani s uniformou to nebolo také prísne. Mohli sme mať pod ňou hocijaké tričko, v zime rifle, šál aj topánky.
O domácnosti
Petra: Okrem svojej izby sme nemuseli upratovať, no pomáhala som. Veľký dom, tri malé deti, to sa naraz nedalo. Našťastie majú málo nábytku. Väčšinou vstavané alebo vysoké skrine. Otec chodil z práce domov večer, staral sa o záhradu a o psov. V živote som ho nevidela vysávať.
Lenka Ť.: Aj u nás otec robil najmä okolo domu. Vysával raz, aj to som mu pomáhala. Mama upratovala vždy vo štvrtok. Nepohádali sa ani raz.
Lenka S: Moji súrodenci sa v dome bicyklovali. Otec nemal problém s domácimi prácami. Keď bolo treba, pomáhal aj v kuchyni, keďže mama bola kuchárkou a často varila na rôzne podujatia.
O jedle
Lenka S.: Miska cereálií, buchta a hamburger. To boli moje prvé raňajky. Nechápala som. Tam sú trojchodové raňajky bežné. Cez víkend tousty, klobása, slanina. Ku každému jedlu fazuľa v paradajkovej omáčke, zelenina a hranolky. A zemiaková kaša, dokonca so zemiakmi.
Petra: Nemajú obed ako my. Hlavným jedlom je večera, aj to iba druhé, bez polievky. A polievka chutí ako kaša. V nedeľu si objednali čínu, hranolky alebo hamburgery. Všetky tri sme pribrali.
Petra Ť.: Nemajú ani školskú jedáleň. V škole sme jedli sendvič alebo sáčkovú polievku. A každý piatok doma pizzu na objednávku.
O kamarátoch
Petra: Pre jazykovú bariéru to trvalo dlhšie. Zo začiatku som sa iba smiala, lebo som im nerozumela. Postupne sa to zlepšovalo. V lete som bola ich pozrieť, všetci sa na mňa tešili, písali mi, kedy už prídem. Prídu za mnou. Verím, že sú to priateľstvá na dlhšie.
Lenka Ť.: V škole som nebola jediná Slovenka. Rozprávali sme sa medzi sebou po slovensky, nič horšie sme nemohli urobiť. Nerozumeli nám, mysleli si, že ich ohovárame. Pomohlo, keď sme prešli na angličtinu. Ku koncu sme už chodievali spolu vonku, na výlety, na pláž, bolo to super.
Lenka S.: Majú záujem sa skamarátiť. Len keď im dva mesiace odpovedáte, že nerozumiete, prestane ich to baviť. Ja som si našla kamarátky v meste.
O zábave a móde
Petra: Nechodia von v piatok, ale v sobotu. Opijú sa v krčme a potom idú do diskoklubu. Kamaráti mi hovorili, že minú za večer sto eur a viac, keďže vstupné stojí desať eur, drink osem. Chlapci platia dievčatám. Rozdiel je v tom, že my chodíme vonku každý týždeň. Oni väčšinou iba cez prázdniny. Ich móda sa mi páči. Nikoho nezaujíma, či je dievča chudé alebo tučné. Von ide zásadne v šatách, ale nie do pol stehien, ledva jej zadok zakryjú. Hlboké výstrihy, vysoké podpätky. A bez silóniek, aj v zime. Natrú sa samoopaľovacím krémom, aby boli hnedé. A keď si náhodou oblejú nohu, majú tam fľaky, mapy, hocičo.
Lenka S.: Chodiť von je drahé a chýba aj čas. Keďže majú cez týždeň veľmi veľa úloh, počas víkendov sa učia.
Lenka Ť: Moji kamaráti si robili úlohy v škole, večer a po víkendoch trénovali alebo mali zápasy. Veľa športujú. Oblečenie neriešia. Dajú si, čo chcú, a je im úplne jedno, čo si kto myslí.
O smútku
Petra: Chýba mi írska rodina. Dala mi viac ako škola. Vrátila som sa domov v máji. Z veľkého domu do malého bytu, od troch súrodencov k jednej sestre, od trinástich psov k jednému. Zvláštny pocit. Keď som si s nimi písala cez internet, rozplakala som sa. Mamy sa to veľmi dotklo. Myslela si, že nie som doma šťastná. Nechápala to. Veľa som sa s ňou musela o tom rozprávať.
Lenka S.: Je to ako keby ste mali dva životy. Je ťažké jeden z nich opustiť. Ocino sa ma na Írsko ani nepýta, nerád počúva, ako mi tam bolo dobre.
Lenka Ť.: Keď druhý raz vybuchla sopka, modlila som sa za popol nad Írskom, aby som nemusela ísť domov.
Petra s tromi írskymi súrodencami.
O tom, prečo nie navždy
Petra: Natrvalo žiť by som tam nechcela. Skúste si predstaviť náš dom, dom maminej sestry, dom maminej druhej sestry, dom otcovho brata. Oproti susedia s chlapcom v mojom veku, vedľa farma. Milión mačiek, milión psov, kravy, traktory a nič.
Lenka Ť.: Bez auta sa nepohnete, čo je nepraktické. Večer nemáte kam ísť. Iba telka, hra s deťmi, internet.
Lenka S.: Z jednej strany domu ovce, z druhej somáre. Za domom kravy. A tak dookola. Chýbala by mi voľná príroda. Tam je všetko ohradené, z lietadla to vyzerá ako puzzle.
Petra sa pred odchodom do zahraničia najviac obávala nového prostredia, Lenka Ťapajnová jazykovej bariéry. Neboli to ľahké mesiace, no neľutuje ani jedna. Za írskym domovom je všetkým trom dolnokubínskym osemnástkam smutno.
