Okrem účasti na Svetových pohároch sa predstavil aj na majstrovstvách sveta v Čunove. Dvadsať štyriročný pretekár ŠKP Dolný Kubín trénuje v Bratislave.
Slovenský vodný slalom je známy súrodeneckými dvojicami. Podobne je to aj u vás. Spoločne s bratom Jánom vás uchvátil vodný slalom. Kedy ste začali s prvým zoznamovaním sa s divokou vodou?
K vodnému slalomu nás priviedol otec, ktorý v mladosti jazdil na kajaku, a neskôr spolu s pár chalanmi zo Žiliny založili rafting. V deväťdesiatych rokoch reprezentoval Slovensko v raftingu na niekoľkých svetových či európskych šampionátoch. Zo začiatku sme občas v lete chodievali na vodu.
Pravidelný tréning začal pred trinástimi rokmi. Predtým sme obaja hrávali hokej. Tréner nám ale dal ultimátum, buď hokej alebo slalom, a tak sme si museli vybrať. Bol to správny krok.
S čím ste sa v začiatkoch najviac pasovali?
V žiackych rokoch som mal oproti rovesníkom nevýhodu. Súperi rýchlejšie rástli. Od väčšiny som bol technicky oveľa lepší, no nedokázal som ich porážať. Boli o hlavu vyšší a oveľa silnejší. V juniorských kategóriách som ich ale postupne predbiehal a posledný juniorský rok som vyhral nomináciu do juniorského reprezentačného družstva.
Pamätáte si na prvé preteky? Ako sa vám v nich darilo?
Nebolo to zlé. Bol to Slovenský pohár žiakov v Dolnom Kubíne v roku 1998, v slalome som medzi mladšími žiakmi skončil druhý a v zjazde dokonca vyhral. Z hokeja som mal už vtedy celkom dobrú kondíciu.
Kategória kajakárov patrí na Slovensku k najnevyspytateľnejším. Prečo bol váš výber práve kategória K1 a nie C1?
Otec jazdil na kajaku a tak nás do neho posadil. Kubín má skôr kajakársku tradíciu ako kanoistickú. Naopak v Žiline či na Pieninách sú skoro všetci kanoisti. V kajaku je najmä vo svete obrovská konkurencia. Je to neporovnateľné s ostatnými kategóriami. Na posledných majstrovstvách sveta mal posledný postupujúci z kvalifikácie stratu na prvého štyri sekundy.
V kanoe to bolo desať. To hovorí za všetko. Oveľa ťažšie je opakovane dosahovať dobré výsledky na svetovom fóre. Na jednej strane to mám ťažšie ako kanoisti, na druhej je pre mňa kajak oveľa zábavnejší a zaujímavejší. Človek je v ňom menej limitovaný výstrojom ako v kanoe a tak má viac možností ako prechádzať jednotlivé bránky.
Tento rok ste sa nominovali do reprezentačného tímu mužov, čím ste absolvovali Svetové poháre a majstrovstvá sveta v Čunove. Verili ste, že medzi trojicu najlepších Slovákov sa dostanete?
Pred nominačnými pretekmi som favoritom nebol. Nevyšli mi prvé dve súťaže na domácej vode v Čunove. V prvej som si natiahol šľachu na lakti, pred druhou som si musel dať tri ibalginy, aby som vôbec bol schopný do cieľa dôjsť. Pred poslednými nominačnými pretekmi v Liptovskom Mikuláši som nebol v dobrej pozícii. Už nikto nepočítal, že môžem postúpiť.
Vedel som, že ak vyhrám, mám šancu. Podarilo sa. Veľa ľuďom v ten deň padla sánka. Niektorí tréneri sa len ťažko zmierovali s tým, že práve ja som porazil ich zverencov.
Ako vnímate vystúpenia na Svetovom pohári a šampionáte?
Pozeral som sa na to triezvo. Svetové poháre sa mi veľmi nepodarili. Po nominácii som vycestoval do sveta a zrazu som nemal dva a pol mesiaca voľný víkend. Nebol som na to pripravený a myslím, že najmä psychická únava poznačila výkony. Pred olympijskou generálkou v Londýne a finále Svetového pohára v Prahe bola trojtýždňová prestávka, to mi veľmi pomohlo.
Na výkonoch to bolo badať. Dokázal som jazdiť časy na úrovni širšej svetovej špičky. Výsledky ale zrážali smolné dotyky na bránkach. Také šuchy. Pred šampionátom na domácej vode ma to povzbudilo. Naladil som formu. Takmer vôbec som neťukal brány. Výhoda domáceho prostredia je vo vodnom slalome obrovská. Hádam najväčšia spomedzi všetkých športov.
Veril som si. Po prvej kvalifikačnej jazde som bol sedemnásty, po druhej nakoniec dvadsiaty druhý. Bez problémov som postúpil do semifinálovej štyridsiatky. Boli to len stotinové či desatinové rozostupy. Porazil som viacerých medailistov z olympiády, sveta či Európy.
Obidve jazdy boli vyrovnané a bez trestných sekúnd. Slabšiu chvíľku som si vybral v semifinále. Nazbieral som štyri trestné sekundy a v závere mi niektoré bránky nevyšli. Nakoniec bolo z toho tridsiate druhé miesto. Výsledok ma mrzí. Viem, že som mal na viac.
Po dvanástu bránku som strácal na víťaza len sekundu, v druhej polovici som to pokazil. Šanca bola veľká a pri dobrej jazde som bol schopný zajazdiť finálovú desiatku, ktorá by mi zaručila reprezentáciu aj na budúci rok.
Olympijská miestenka pre kajakárov je stále voľná. O všetkom sa rozhodne budúci rok. Ako vidíte šance v konkurencii ďalších slalomárov?
V prvom rade musíme vyjazdiť olympijskú miestenku pre kajakársku kategóriu. Ako najlepšiemu Slovákovi mi v redukovanom poradí krajín patrila devätnásta priečka. Olympijskú miestenku bralo prvých pätnásť. Európa má ešte dve voľné pozície. O tie sa bude bojovať na budúcoročnom európskom šampionáte v Nemecku.
To už ale bude po nominačných pretekoch a štartovať tam môže úplne iná trojica kajakárov.V prvom rade sa sústredím na zimnú prípravu, aby sa mi podarilo zúročiť skúsenosti, ktoré som za tento rok nazbieral. Základom bude nominácia do reprezentácie. Tento rok malo v kajaku reálnu šancu na reprezentáciu jedenásť.
Cez sezónu sa začali ukazovať ďalší dvaja mladí šikovní kajakári. Reprezentačné miesta sú len tri, takže to opäť bude veľmi ťažké.
