Iba dve desiatky divadiel z piatich kontinentov pozvali organizátori na medzinárodný festival v kanadskom Mont Laurier. S výnimkou detských Prvosienok to boli všetko mládežnícke, vysokoškolské alebo dospelácke súbory.
ZÁKAMENNÉ/MONT LAURIER. Po počiatočnej eufórii z výberu nastali starosti so zháňaním peňazí na cestu, poistenie a rôzne potvrdenia. Vďaka rodičom, priateľom, fondu Pro Slovakia, obecnému úradu, škole a rôznym sponzorom sa nám to nakoniec podarilo. Začiatkom septembra nasadli Prvosienky vo viedenskom Schwechate do lietadla. Smer Montreal. Samotná cesta s prestupom na londýnskom Heathrow až do Mont Laurier trvala viac ako 24 hodín.
Na ulici
Kanada je krajinou veľkých vzdialeností, veľkých áut, ale hlavne – žijú tam ľudia s veľkým srdcom. Od registrácie až po rozlúčku na konci pobytu sa všetci usmievali, na ulici nás oslovovali cudzí ľudia a rozprávali sa s nami. Absolvovali sme aj návštevy dvoch vidieckych škôl, kde sme rozprávali o Slovensku, Orave a našom súbore. Zahrali sme kanadským deťúrencom krátke ukážky z hry a potom ich naše dievčatá naučili jedno divadelné cvičenie. S vďakou sme prijali pozvanie na Kukuričný deň s ochutnávkou varenej kukurice.
Na javisku
Divadelné predstavenia boli rôzne, ale väčšinou veľmi dobré. Viacero súborov hralo absurdnú drámu, náročnú aj v slovenčine, nie to ešte vo francúzštine alebo angličtine. Ale boli predstavenia, kde sme sa smiali všetci, od našich detí až po dospelých Talianov.
Z vystúpenia
My sme hrali v pondelok, čo nám všetkým stačilo, aby sme sa vyrovnali s časovým posunom šiestich hodín. Organizátori robili všetko pre to, aby splnili naše požiadavky. Od obeda makalo sedem chlapov, aby pripravili pódium, svetlá a zvukovú aparatúru.
Kanadskí organizátori si na festival vybrali naše pohybové divadlo Domov a asi vedeli prečo. Predstavenie dievčatám skvelo vyšlo, priestor bol výborný a diváci tiež. Na konci tlieskala postojačky celá sála a ozývali sa výkriky Bravó. Ozvalo sa aj Výborne, od kanadského Slováka, ktorý išiel aj so synom a vnúčaťom 960 kilometrov, aby videl slovenský súbor.
Nám vedúcim sa ušli slová chvály na druhý deň v diskusii odborníkov o predstaveniach. Padali tam slová ako magnifique, excelent, trés bien... Jedna porotkyňa si od nás vypýtala DVD s nahrávkou predstavenia, aby „ukázala v Montreale, čo dokážu urobiť obyčajní amatéri“.
V kostole
Nielen predstavenie bolo pre nás zážitkom. V nedeľu sme boli na omši, kde nás na úvod osobitne privítal miestny kňaz. Upútali sme ho, pretože okrem nás neboli v kostole mladí ľudia. Na konci nám podal ruku a sľúbil, že sa príde na nás pozrieť. Aj bol.
Po jednej z prechádzok sme sa pristavili pri miestnom benediktínskom kláštore. Keď miestni videli náš záujem, vybavili nám nielen vstup, ale aj rozhovor s kňazom. Toho sme dojali k slzám keď počul, koľko ľudí chodí do kostola na Orave. A bol to zážitok aj pre deti a poučenie, že nie všetky veci samozrejmé doma, sú samozrejmé aj vonku.
Doma, na tohtoročných Dňoch obce.
Posledný deň festivalu bolo vyhodnotenie a záverečná párty.
Doma
Na záver sa ešte raz chceme poďakovať hlavne darcom, ktorí zo skromnosti nechceli byť menovaní. Bez ich finančnej, ale aj morálnej podpory by sme spolu s deťmi nemohli absolvovať nezabudnuteľné kanadské dni. Ďakujeme aj za morálnu podporu všetkým ľuďom, ktorí nám fandia a držali nám palce. Ešte raz - veľká vďaka.
O festivale
Na festivale sa udeľovalo osem cien. V kútiku duše nám blikalo malé svetielko nádeje a túžby po nejakej cene. Nakoniec sme získali dve - Cenu za scénografiu a Špeciálnu cenu medzinárodnej poroty. Navyše, Katku Koleňovú nominovala porota na Cenu pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe. Okrem nás dve ceny získal súbor z Brazílie (má 80 vysokoškolákov, ktorí študujú herectvo), ocenený bol aj profesionálny herec z Argentíny, ktorý účinkoval vo vyše štyridsiatich predstaveniach a viacerých filmoch. Aj z tohto pohľadu bolo naše vystúpenie mimoriadne úspešné.
Pavol Demko
Autor: Pavol Demko
