NÁMESTOVO. Do medzinárodného projektu je Slovensko zapojené druhý rok. Prebieha v šiestich lokalitách, v chránených vtáčích územiach, jednou z nich je Chránená krajinná oblasť (CHKO) horná Orava.
Od svitu do mrku
Odborníci spevavce najskôr odchytávajú do špeciálnych sietí. Každý rok určeným spôsobom na tom istom mieste. Na nohu každého vtáka pripevnia malý krúžok so špecifickým číslom.
„Chytáme ich v hniezdnom období, približne od apríla – mája až do konca augusta, každých šesť až deväť dní, podľa počasia, vždy 24 hodín,“ hovorí Róbert Trnka, riaditeľ CHKO v Námestove. V septembri prebiehajú kontrolné odchyty. Ochranári sledujú druhy, ktoré tiahnu z Poľska do teplých krajín.
Každé vtáča dostalo na nohu malý krúžok.
Siete sú rozložené aj v noci, ochranári sú pri nich od svitania do neskorého večera. Musia ich kontrolovať, aby v nich cez noc nezostali nejaké vtáky. „Uhynuli by, alebo by sa stali korisťou predátorov.“
Dôležité informácie
Výsledky sledovania majú celoeurópsky význam. Ochranári získavajú informácie o početnosti populácie toho-ktorého druhu, o zmenách v nej, o produkcii, zisťujú vek i pohlavie. „Ak zistíme, že je v priebehu niekoľkých rokov málo mláďat, môžeme predpokladať, že bude populácia klesať. Podobne je to aj v prípade, že je dlhodobo viac samcov ako samičiek. Vieme, ktoré druhy sú ohrozené, ktoré treba chrániť, aby nevymizli úplne,“ hovorí Trnka.
Pre krúžkovateľa je zážitkom, keď nájde v sieti už okrúžkované vtáča. „Preletel tisícky kilometrov, najskôr na juh, do Afriky, potom naspäť. Prežil zimu, prekonal všetky prekážky na ceste a vrátil sa presne na to isté miesto, kde hniezdil aj vlani.“
V sieťach aj hlodavce
Ochranári monitorujú 65 druhov vtákov, prevažne spevavcov. Do sietí sa však nezamotajú len tie. Neraz z nich musia krúžkovatelia vyberať vážky, v noci si ich nevšimnú netopiere. Tento rok z nej oravskí pracovníci CHKO vyberali sojku či malého hlodavca. „Asi vypadol zo zobáka nejakému dravcovi.“
V lese treba myslieť aj na zver. Okolie sietí musí byť označkované. Čímkoľvek. „Je tu veľa sŕn, diviakov. Keby tadiaľto prebehli, všetko by strhli a odvliekli so sebou. Neprírodné pachy ich však odtiaľto odpudzujú,“ povedal riaditeľ.
Dlhodobý prieskum
Na Orave tento rok okrúžkovali päťsto vtákov, na Slovensku asi 3500. Pri Oravskej priehrade sa zdržiavajú najmä kolibkáriky, červienky, rôzne druhy drozdov, sýkorky. Ochranári natrafili aj na niekoľko zaujímavostí.
„Červenák karminový je raritou, kým všetky odlietajúce vtáky tiahnu na juh, do Afriky, tento tiahne na východ, do Ázie. Má veľmi tvrdý zobák, je ťažké vytiahnuť ho zo siete.“ Zaujímavé tiež je, že červenák sa vyskytuje iba na severe Slovenska, takže sa ho podarilo odchytiť len na Orave. Z dvanástich vtákov boli štyri mláďatá.
Porovnávať vývoj populácie sa po dvoch rokoch sledovania nedá. Aj preto by mal monitoring prebiehať čo najdlhšie, minimálne päť rokov. Len tak bude mať zmysel.
Projekt krúžkovania vtáctva začali Briti ešte v roku 1978.
