ORAVSKÁ POLHORA. Pôvodne mali rezbári robiť hudobníkov. Každý umelec však tvoril podľa dreva, ktoré dostal. Musel sa mu prispôsobiť.
Starý lesník s fajkou
Tvrdošínčan Stanislav Ondrík vyrezával ujka s fajkou. „Je to starý lesník, postáva na priedomí, fajčí fajku a roztvorenou náručou víta návštevníkov,“ hovorí.
Hudobný nástroj sa do rúk drevenej dedinčanky nepodarilo vložiť ani Jánovi Šeligovi z Hruštína. „Mala z toho byť heligonkárka. Aj klát som mal veľký, ale bol zle prerastený, mala by škaredú tvár. A žena nemôže byť mrzká.“ Vybral si iný kus dreva. Za štyri dni z neho vyrobil usmiatu dievčinu s kyticou kvetov.
Ujko s trombitou Róberta Veselého, v pozadí dokončuje dielo Hruštínčan Ján Šeliga.
Podbielčan Róbert Veselý pridal sváka s obrovskou trúbou - trombitou. „Takto vyrástol konár, prispôsobil som sa mu.“
Rezbár z paneláka
Trojica Ľubomír Orság z Oravského Veselého, Ján Špuler z Bobrova a Liptovčan Albert Šimrek vyrezávali basistu, huslistu a gajdoša. „Rozhodli sme sa pre nástroje, ktoré sú pre túto oblasť tradičné,“ povedal Ľubomír.
Rezbárčeniu sa venuje tridsaťpäť rokov. Začínal ako samouk, s dlátami z tuzexu. Roky pracoval v malej panelákovej izbičke. Pred časom sa s manželkou presťahoval na chalupu. „To je niečo úplne iné. Pokoj, iné prostredie, nikto sa nesťažuje na hluk.“
Ján Špuler robí s drevom odmalička, profesionálne pätnásť rokov, vlani vyskúšal aj kameň. „Práca s jedným i s druhým je asi rovnaká. Len musí byť kvalitný materiál.“
Ján Špuler z Bobrova vyrezával huslistu.
Mladý rezbár z Vitanovej, Miroslav Mlkvík, vo štvrtok dorábal vílu s lesným rohom.
Korene na Orave
Prívlastok medzinárodný dostal plenér vďaka Pawielovi Kosovi zo Zywca. Na Oravu chodí rád a často. „Veľmi sa mi tu páči, teším sa, keď môžem prísť,“ hovorí poľský rezbár. Vyrezával heligonkára, bez predlohy, kresieb. Prispôsobil sa drevu.
Rezbárske dláta chytil prvýkrát do rúk aj Američan Allan Stevo. Na Oravu prišiel pred mesiacom z Bratislavy. Pochádza z Chicaga. „Uplynulých deväť rokov som striedavo doma a u vás. Niekedy na pol roka, občas aj na dlhšie. Prichádzam sem tvoriť. Na Slovensku sa mi píše oveľa lepšie.“ Často chodieva aj na Oravu. Má tu korene. „Starý otec bol z Jasenovej, babka z Myjavy. Mama je z Talianska, s otcom sa spoznali v Amerike.“
Dláta v rukách nikdy nedržal, výzvu prijal. „Povedali mi, aby som pomohol, nebránil som sa,“ hovorí s úsmevom mladý spisovateľ. Písať šestnásť hodín denne nedokázal, pri rezbárčení si oddýchol a nazbieral novú inšpiráciu.
Súčasť gajdovačky
Drevené plastiky vyrábali ôsmi rezbári z Oravy, Liptova a Poľska prvý septembrový týždeň. Rezbársky plenér bol sprievodnou akciou tohtoročnej Gajdovačky. Časť diel prevezie organizátor, Oravské kultúrne stredisko, do Dolného Kubína. Väčšie postavy z topoľového dreva zostanú pravdepodobne pri penzióne pod Babou horou.
„Ujka s fajkou postavíme asi ku vchodu. Bude vítať návštevníkov,“ povedal majiteľ František Vorčák.
