ZÁBIEDOVO. Na nekorektné kritériá upozornili hornooravskí starostovia Poľnohospodársku platobnú agentúru.
„Podľa jej usmernení sa k preukázaniu odkázanosti na potravinovú pomoc dôchodky nespočítavajú, do úvahy sa berie len starobný, invalidný alebo predčasný starobný,“ hovorí Ján Banovčan, predseda Združenia miest a obcí hornej Oravy (ZMOHO). „Rovnako sa pre výšku príjmu nezapočítavajú dávky v hmotnej núdzi, ani ak sú súbežné s poberaním dôchodku.“
Keďže hranica 305 eur nie je sumárnou výškou dôchodkov a dávok v hmotnej núdzi, „najodkázanejšie“ osoby majú v mnohých prípadoch vyšší čistý príjem, ako dostanú zamestnaní ľudia v hrubom.
Zopár príkladov
Dôchodkyňa poberajúca starobný dôchodok 302 eur, vdovský 168 eur žije v domácnosti s nezamestnaným, ktorý dostáva dávku v hmotnej núdzi s príspevkom na aktiváciu a príspevok na bývanie 180 eur. V čistom teda mesačne majú 650 eur. Dostali 80 kilogramov potravín, 40 na jedného. Ale vdova s dôchodkom 300 eur, podmienky na potravinovú pomoc nespĺňala.
Sú aj ďalšie nezrovnalosti. Žena so starobným dôchodkom 250 eur a vdovským 150 eur, teda spolu 400 eur, mala nárok na 40 kilogramov potravín. Ale penzisti s minimálnym sociálnym dôchodkom vo výške 202 eur nedostali nič.
Alebo, domácnosť zamestnaného občana s veľmi dobrým príjmom, ktorý má v náhradnej starostlivosti šesť maloletých detí, môže dostať 240 kilogramov potravín. Ak by mal ale šesť vlastných detí, nárok na pomoc nemá.
Ľudia vinia starostov
Za hlavných partnerov programu potravinovej pomoci si štát vybral cirkevné a charitatívne organizácie. Obce a mestá nie sú povinné zapojiť sa do distribúcie, mnohé však pomáhajú. „Tí, ktorí toto bremeno na seba zoberú, majú s rozdeľovaním kopu práce naviac, stojí to aj nejaké náklady,“ hovorí Banovčan. „Práve samospráve potom občania neprávom vyčítajú, že rozdávajú pomoc nespravodlivým spôsobom, že ju poskytujú ľuďom, ktorí sú na tom lepšie.“
Poľnohospodárska platobná agentúra starostom na sťažnosť odpovedala, že vychádza z kategorií prijímatelov potravinovej pomoci, ktoré definovalo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Ďalší kompetentní na upozornenia ZMOHO nereagovali. Distribúcia pomoci na Slovensku pokračuje podľa divných kritérií aj naďalej.
Dodávky potravín boli v EÚ zavedené od roku 1987 preto, aby členské štáty mohli uvoľniť nadbytočné zásoby a použiť ich ako potravinovú pomoc pre „obzvlášť zraniteľné osoby, ktoré sa ocitnú v ťažkej situácii“. Na Slovensku sa distribuuje potravinová pomoc tento rok prvý raz.
