Článok pokračuje pod video reklamou
DOLNÝ KUBÍN. Hovorí sa, že pri vyučovaní cudzích jazykov nikdy neprižmúril oko, od absolventov Baťovej školy práce vyžadoval minimálne znalosť angličtiny a nemčiny, ktoré sám ovládal. Bez cudzích jazykov sa ďaleko nepohneme ani dnes. Možností naučiť sa ich je neúrekom, ponuky, zvlášť teraz v septembri, sa na nás valia zo všetkých strán.
Zorientovať sa v nich pomôžu učitelia gymnazistov Dolnokubínčan Jozef Medvecký a Ján Kozoň z Námestova. Prvý vyučuje angličtinu 35 rokov, jeho mladší kolega 12.
Vyučujúci, intenzita, učebné pomôcky, počet žiakov v kurze. Na čo sa majú ľudia pýtať, keď reagujú na reklamné ponuky jazykových škôl?
Jozef Medvecký: Pri výbere je dobré položiť si základné otázky: Aký cieľ chceme dosiahnuť, koľko času môžeme venovať štúdiu a v neposlednom rade aj koľko peňazí sme schopní doň investovať. Ponuka kurzu od vzdelávacej inštitúcie by mala špecifikovať, aký jazyk sa v kurze vyučuje – či všeobecný alebo špecificky zameraný na profesijné potreby zákazníka a akú úroveň jazyka možno dosiahnuť absolvovaním kurzu.
Jednotlivé úrovne podrobne definuje Spoločný európsky rámec pre vyučovanie jazykov od A po C, pričom každá presne popisuje dosiahnuté spôsobilosti v jazyku. Je dôležité, akú má inštitúcia a kurz akreditáciu – inými slovami, či osvedčenie o absolvovaní kurzu je akceptovateľné napríklad v zamestnaní alebo uznávané medzinárodne ako stupeň kvalifikácie v jazyku.
Ján Kozoň: Prvým kritériom je, prečo som sa rozhodol jazyk študovať - zamestnanie, cestovanie, príprava na prijímačky alebo bežná komunikácia. Druhým, samozrejme, koľko času a peňazí som ochotný do vzdelávania investovať. V ponuke sú totiž najrôznejšie zamerania od všeobecnej angličtiny cez obchodnú až po komunikačnú či úzko špecifickú – príprava na maturitu, pre manažérov, technická angličtina, pre sekretárky, atď.
Taktiež treba zobrať do úvahy, že individuálny kurz, respektíve kurz, kde sú v skupine maximálne piati-šiesti ľudia je aj finančne náročnejší ako kurz s 20 ľuďmi. V menšej skupine som nútený sa intenzívnejšie zapájať do výučby. Potom je tu čas, ktorý mám. Či chcem študovať intenzívne, pravidelne alebo hľadám len nejaký krátkodobý kurz zameraný na konkrétnu oblasť. Až po zvážení týchto kritérií by som selektoval podľa ďalších – referencie školy, metódy či lektora.
Ktorú z vyučujúcich metód považujete za najúčinnejšiu?
Jozef Medvecký: Tak ako materinský aj cudzí jazyk sa učí každý človek inak, a preto neexistuje univerzálne najúčinnejšia vyučovacia metóda. Všeobecne možno odporúčať základný postup: ucho, ústa, oko, ruka, teda najskôr slovo počuť, pochopiť jeho význam, vysloviť ho, potom ho vidieť napísané a nakoniec ho aj napísať. Toto je základný prirodzený postup, avšak nie vždy sa dá dodržať, často vidíme slovo najskôr napísané, a ďalšie fázy práce s ním sú v inom poradí. Všetky metódy, ktoré rešpektujú čo najviac prirodzený postup a umožňujú učiacemu sa používať jazyk čo najintenzívnejšie so svojím okolím, sú dobré a účinné.
Ján Kozoň: Zvlášť v dnešnej dobe sa znalosť aspoň jedného cudzieho jazyka stala doslova nevyhnutnosťou. S rastúcim dopytom rastie aj množstvo metód na výučbu. Doslova, akoby sa s nimi roztrhlo vrece. Od Callanovej metódy cez Nepustilovu metodu až po psychowalkmeny. Podľa mňa žiadna z týchto metód nie je zázračná. Ak by bola, jej tvorca by, myslím, mal už dávno Nobelovú cenu. Výber metódy by som prispôsobil tomu, ktorú zložku jazyka potrebujem prioritne a najrýchlejšie zdokonaliť – či rozprávanie, počúvanie alebo písanie.
Keď zoberieme do úvahy možnosti internetu, môže sa dnes človek dobre naučiť jazyk ako samouk?
Jozef Medvecký: Môže a dobre. No závisí to od mnohých faktorov, hlavne od jeho vlastných schopností a spôsobilostí. Dosť účinne sa môže učiť cudzí jazyk človek sám vtedy, ak už ovláda iný cudzí jazyk. Vie si skôr uvedomiť, čo je pre neho potrebné a ľahšie to dokáže dosiahnuť. Zároveň si skôr vie vybrať aj prostriedky na dosiahnutie cieľa.
Ján Kozoň: Pri učení sa jazyka je najdôležitejšia motivácia, trpezlivosť a pravidelnosť. Venovať sa cudziemu jazyku dve hodiny týždenne v podstate ani nemá zmysel. Takéto učenie nás posúva dopredu len minimálne. Napriek množstvu metód sľubujúcich zázraky gro práce treba spraviť formou pravidelného samoštúdia. Internet dokáže byť pri výučbe neoceniteľným zdrojom. Existuje množstvo vynikajúcich stránok pre všetky úrovne.
Čo si myslite o jazykových kurzoch v zahraničí? Oplatí sa do nich investovať? Ak áno, do akých?
Jozef Medvecký: Kurz v zahraničí možno odporúčať vtedy, ak je človek naň dostatočne pripravený. V opačnom prípade sa môže stať, a často sa stáva, že najmä pri krátkom a intenzívnom kurze sa mozog učiaceho preťaží a paradoxne zablokuje, prestane cudzí jazyk vnímať a spôsobí človeku stres. Naopak, kurz v zahraničí v určitej fáze učenia sa, keď už človek cudzí jazyk pomerne slušne zvláda, pôsobí naozaj motivačne a často pomôže učiacemu sa vytvoriť si dlhodobý kladný vzťah k jazyku.
V Spojenom kráľovstve je obrovské množstvo kvalitných jazykových kurzov. Kvalita je zaručená najmä v školách, ktoré používajú označenie ARELS – FELCO, čo je organizácia dohliadajúca na úroveň jazykových kurzov. Jediný problém pre našincov sú dosť vysoké ceny.
Ján Kozoň: Myslím si, že jazyk sa dá najlepšie naučiť v prostredí, kde sa prirodzene používa. Ak však počas pobytu budeme viac v kontakte so Slovákmi, Poliakmi či Čechmi ako s Angličanmi, ani pobyt v zahraničí nemusí priniesť očakávané výsledky. Preto treba zobrať do úvahy aj tieto faktory. Ak ide o jazykový kurz v zahraničí cez agentúru, mali by sme vedieť, koľko hodín denne trvá výučba a mať referencie od predchádzajúcich účastníkov.
