Článok pokračuje pod video reklamou
PÁRNICA. Necelé dva kilometre za obcou po pravej strane od cesty smerom na Kraľovany stojí kameňolom Smoleňová. Viac ako polstoročie zíval prázdnotou. Spoločnosť Dopravex z Príboviec tam chce obnoviť ťažbu vápenca.
Pribudnú nákladiaky
Na ploche 4,9 hektára plánuje firma ročne vyťažiť do 120-tisíc ton vápenca, denne asi päťsto. „Zvyčajne od šiestej ráno do šiestej večer, nárazovo do desiatej,“ spresnil čas riaditeľ Miroslav Száraz. „Intenzita výroby závisí od odbytu.“
Aj od ročného obdobia, od decembra do konca februára žije prevádzka najmä zo zásob. Spomínaná kapacita ťažby počíta s odstrelom raz za mesiac. „Clonový odstrel robí certifikovaná spoločnosť. Z cesty to bude počuť asi tak, ako keby niekto v lese vystrelil z pušky.“
Najnižšia ťažobná úroveň so základnou plošinou má byť v nadmorskej výške 460 metrov, najvyššia etáž, siedma, o sto metrov vyššie. Kameňolom zvýši dennú intenzitu dopravy na hlavnom ťahu Oravou obidvomi smermi asi o 20 nákladiakov s 25-tonovým návesom.
Banská činnosť vs. príroda
Lokalita sa nachádza na území Národného parku Malá Fatra (NP) s tretím stupňom ochrany. Zároveň je tam chránené vtáčie územie. Zo stanoviska Štátnej ochrany prírody (ŠOP), Správa NP vo Varíne, ktorému predchádzal štvordňový terénny prieskum: v danej oblasti nebol potvrdený výskyt prioritných druhov. Je tam biotop európskeho významu, a to bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy na výmere 31,5 hektára. Z chránených rastlín sa v samotnom lome vyskytuje Starček tôňomilný a Kruštík tmavočervený – slovenská orchidea.
ŠOP neodporúča umiestnenie drvičky v areále. „Manipuláciu s horninou odporúčame obmedziť na odstrel a následné naloženie na dopravný prostriedok.“
V prípade povolenia ťažby je ŠOP za monitoring vplyvu prevádzky na vybrané zložky životného prostredia. „Aby bolo možné zastaviť, resp. predčasne ukončiť prevádzku lomu v prípade výrazného zvýšenia negatívnych vplyvov,“ píše v stanovisku riaditeľ NP Michal Kalaš.
Mapa zo štúdie, ktorú posudzuje ministerstvo životného prostredia.
Čo na to ostatní
Kladné stanovisko k banskej činnosti v Párnici, podmienené dodržaním stanovených podmienok, získal Dopravex od obce, lesného úradu i regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
Krajský dopravný inšpektorát žiada úpravu obidvoch výjazdov na hlavnú cestu. S asfaltovým povrchom s dĺžkou minimálne 50 metrov od vozovky, dostatočným odvodnením, značkami a upravenou zeleňou. Projekt na zmenu je už schválený.
Slovenská správa ciest, správca cesty I/70, upozorňuje na „opakujúce sa sťažnosti Párničanov na hluk a vibrácie, čo sa pri prevoze vyťaženého materiálu zhorší“.
Hluková štúdia počíta s maximálnou hlučnosťou 43,2 decibelov pre najbližší rodinný dom v Párnici, pričom prípustná hodnota pre deň a večer je 50.
Emisná štúdia pripúšťa „náhodné a krátkodobé udalosti prašnosti, či už z korby vozidla alebo nespevnenej cesty. K opatreniam patrí pravidelné a intenzívne polievanie dopravných trás počas sucha, čo významne zníži celkovú prašnosť na prijateľnú úroveň“.
Miroslav Száraz tvrdí, že štúdie vychádzajú z najnepriaznivejších scenárov. „Reálne čísla budú iné.“
Les obnovia
Ťažbe padne za obeť aj lesný porast, ktorý sa nachádza na mieste. Viac ako šesťdesiat percent tvorí buk a hrab. „Nejdeme naraz vyrúbať dva-tri hektáre. Vyčistíme iba lom a cesty,“ hovorí Száraz.
Rekultivácia po dvadsiatich rokoch počíta s výsadbou buka, hraba a javora. V tejto súvislosti vznikne priamo v lome päť trvalých pracovných miest, Dopravex sľubuje obsadiť ich prednostne domácimi uchádzačmi.
Surovinová základňa
Lesný pozemok v extraviláne Párnice s lomom si firma z Turca prenajala od miestneho urbáru. Dopravex v súčasnosti čaká na územné rozhodnutie, na ministerstve životného prostredia zároveň prebieha zisťovacie konanie v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie – tzv. malá EIA. Posledné slovo bude mať Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici. Alfou a omegou ťažby, naplánovanej do roku 2031, bude schválený plán využívania ložiska.
Dopravex pôsobí na trhu tri roky. Prevádzkuje tri lomy, hľadá ďalšie. „Chceme vytvoriť dostatočnú surovinovú základňu, použiteľnú do asfaltov aj do betónov, čo tento lom spĺňa. Od Párnice smerom nahor prevládajú pieskovce, nevhodné na stavebné účely. Pri kompromise s ochranármi budeme schopní zabezpečiť dostatok kameniva pre výstavbu diaľnic, rýchlostných komunikácií a potreby regiónu. Predpokladáme, že spustenie ťažby podnieti ďalšiu stavebnú výrobu na Orave, je rozdiel dovážať kamenivo sto kilometrov alebo desať,“ povedal Száraz.
Obecný úrad v Párnici ani Správa NP Malá Fatra vo Varíne na otázky redakcie do uzávierky neodpovedali.
