Jasné. Ku koncu prázdnin chceli rodičia dopriať ratolestiam ešte trochu voľnosti. Ale odtiaľ-potiaľ.
Zbadajúc na ceste poriadne šutre, skoro som na nich odtrhol prednú nápravu na aute. Radšej ich obídem a zoberiem dieru, ako by ma mali zabiť. Niekto ich tam rozložil schválne. Vidiac v diaľke neveľkú odchádzajúcu postavu, usúdil som, že to boli deti. Ako mi neskôr ktosi povedal, nebolo to prvý raz. Skaliská som poodhadzoval, aby sa niekto na nich nezabil.
Je určite ťažké prizrieť deti, tiež mám mladších bratov. Dali sa aj ustrážiť, aj vychovať.
Autor: Martin Krúpa
