NÁMESTOVO. V tridsiatom ročníku boli jedinými zástupcami zo Slovenska. O sily uberajúcom podujatí sme sa porozprávali s jedným z účastníkov, členom námestovského cykloklubu Milanom Čiernym.
V Rakúsku sa zišla obrovská konkurencia. Ako sa vám darilo?
Maratónu sa zúčastnilo viac ako štyritisíc pretekárov. Mohli sme iba tušiť, čo nás čaká a neminie. U nás sa to ani nedá natrénovať. Nepoznám v okolí kopec, kde by sa dalo ísť 30 kilometrov s takým prevýšením. Preto sme aj napriek množstvu natréno-vaných kilometrov mali z Álp trochu obavy. Časový limit na poslednom meranom úseku bol do 19.30 h. Kto to nestihol, tomu neumožnili pokračovať ďalej. Bolo to na vrchole Timmelsjochu v nadmorskej výške 2 509 metrov, dvadsaťdeväť kilometrov pred cieľom v Soldene, do ktorého bol už len zjazd. Na ňom sme si vychutnávali rýchlosti presahujúce 100 km/h. Všetci sme časový limit hravo zvládli.
Ktoré preteky boli doteraz vašimi najnáročnejšími?
Najdlhší spoločný maratón bol Bratislava – Jasná 315 km, ktorý sa ale obtiažnosťou nedá s maratónom v Rakúsku porovnať. Jaroslav Genšor jazdil aj na 500-kilometrovej štreke Orava – Praha. Samo-zrejme, stále je čo prekonávať. V budúcnosti by sme chceli prejsť ďalšie náročné trate.
Prečo je rakúsky cyklomaratón jeden z najťažších?
Pre obrovské prevýšenie - 5 500 metrov. Tohto roku mu na obtiažnosti pridali aj rozdiely teploty. Ráno na štarte v Soldene boli iba dva stupne. Poobede v údolí St. Leonhard sa teplota vyšplhala na 35 stupňov.
Ako jediní cyklisti ste zastupovali Slovensko.
Jednoducho sme mali šťastie. V decembri minulého roka dávali na jednej televíznej stanici zostrih z tohto maratónu. Keďže cyklistiku máme v krvi, dohodli sme sa, že by nebolo zlé vyskúšať ho. Na internetovej stránke sme si pozreli propozície a podmienky účasti. Pre veľký záujem účastníkov žrebujú. Pravdupovediac veľmi sme neverili, že by sa šťastie usmialo práve na nás. O veľkom záujme o tento maratón svedčí aj to, že po zverejnení vylosovaných, sme mali množstvo telefonátov zo Slovenska a Českej republiky či sa účasti nechceme náhodou vzdať.
Výhľady zo štyroch alpských sediel museli byť nádherné.
Maratón bol studený, horúci, strmý, rýchly, zúfalý, slastný, jednoducho krásny. Výhľady však boli úžasné. Zasnežené vrcholy hôr s jazerami a pasúcimi sa kravami a ovcami. Zelené údolia s typickými tirolskými domami s balkónmi plnými muškátov a petúnií. Všade plno povzbudzujúcich fanúšikov. Skoro ako na Tour de France. Cesty boli kvalitné aj napriek nadmorskej výške, kde sa sneh drží dlhšie ako u nás. O takom niečom môžeme u nás iba snívať.
Nemali ste problém s dýchaním, keďže najvyšší bod dosahoval hranicu dva a pol kilometra?
Problém s dýchaním ani nebol. Pre eufóriu z celého maratónu ho sme si to ani neuvedomovali.
Posledné stúpanie pred cieľom bolo tiahle a dlhé. Ako ste ho zvládali?
Našťastie bolo posledné. (smiech). Miestami som mal krízu a vtedy som si predstavoval ako prichádzam do cieľa, alebo ako s chalanmi sedíme v izbe, rozprávame sa o pocitoch z maratónu a smejeme sa. Celé stúpanie, a nielen to, som stále niekoho dobiehal a obiehal. Toto mi dodávalo silu, aby som to zvládol.
Okrem jednotlivcov bola na programe aj tímová súťaž. Absolvovali ste ju?
Súťaž družstiev nemala pre nás význam. Podujatia sa zúčastnilo veľa profesionálnych cyklistov a ich tímov. Medzi nimi bol aj bývalý víťaz Tour de France Nemec Jan Ullrich. V budúcnosti však už budeme vedieť čo a ako a potom môžeme uvažovať o umiestnení aj v súťaži družstiev.
Najrýchlejším Marek Voška
Zo sedmičky Námestovčanov trať najlepšie zvládol Marek Voška za 10:27.43,3 h. Ďalší dosiahli nasledovné časy: Jaroslav Genšor 10:29.34,3 h, Peter Genšor 11:08.41,8 h, Milan Čierny za 11:31.12,0 h, Patrik Dobák 11:53.24,6 h, Jaroslav Heretík 12:06.22,1 h a Róbert Hodál 12:06.22,1 h.
