Čítali ste Ústavu SR? V ankete sme.sk až 52 percent čitateľov priznalo, že ani riadok. Nevadí, pretože v Ústave sa píše, že „nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“.
Zároveň „každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané“, teda nikto nemôže robiť to, čo je zakázané. Poznámka: Poslanci Národnej rady môžu, imunitu si dali do Ústavy.
Na všetko potrebujeme zákony. Patríme medzi štáty, ktoré ich majú najviac. V prvom volebnom období po prijatí Ústavy schválil slovenský parlament 313 zákonov, v druhom 532. Každý má desiatky, skôr stovky paragrafov.
Platí, že čím viac právnych predpisov má štát, tým je právnejší?
Na zverejnenie právnych predpisov spotrebujeme haldy papiera a gigabytov. Na ich preklad do ľudskej reči, teda vykonávacie vyhlášky a súvisiace predpisy tiež. A, žiaľ, na vymoženie práva často ešte viac.
Ignorantia juris non excusat – Neznalosť zákona neospravedlňuje. Je to od poslancov ľstivé, že sami si dajú imunitu, aby sa pri prešľapoch nechumelilo. Keď však prešliapne obyčajný človek, je zle. Mal vedieť, že tam a tam mal dať tabuľku, lebo máme zákon o ochrane pred požiarmi. To slovo tam nemal povedať, lebo máme jazykový zákon. Tade nemal ísť, lebo máme lesný zákon.
„Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo,“ píše sa v jednom z prvých článkov Ústavy. Kto je však na Slovensku pánom, či občania či politici, na to vykonávacia vyhláška chýba.
Oscar Wilde raz povedal, že ak by mal človek ovládať všetky zákony, stálo by ho to toľko úsilia, že by mu už neostával žiadny čas na ich porušovanie.
Možno by sa dali všetky zákony scvrknúť. Do Desatoro.
