DOLNÝ KUBÍN. Dlhú chvíľu vo vlaku si študenti neraz krátia vymýšľaním rôznych mnemotechnických pomôcok. Vďaka jednej z nich si dokážu zapamätať názvy dedín, cez ktoré prechádza oravská strela.
Začiatočné písmená
„Dolný Kubín, VIP, a sme v Kraľovanoch,“ povedala vysokoškoláčka Terezka z Nižnej. „Už ani neviem, kto to vymyslel.“
VIP sú začiatočné písmená Veličnej, Istebného a Párnice. Anglická skratka VIP (very important person) označuje veľmi dôležité osoby prípadne akcie alebo zóny neprístupné bežným ľuďom.
„Nepočula som o tom,“ hovorí starostka Párnice Milada Antalová. „Ale je to celkom milé. Bolo by skvelé, keby sme to vedeli využiť v praxi – minimálne na vlastnú propagáciu. Možno z toho vznikne nejaká spolupráca.“
Domov v pohode
Jozef Dudáš z prvej VIP obce je presvedčený o tom, že kto vyrastal na dedine, túži sa tam vrátiť. „V Kubíne v činžiaku som žil štyridsať rokov, no telom aj dušou sa cítim ako Veličňan. Detstvo som trávil pri Orave, pasúc kozy. Keď som bol smädný, nadojil som si mlieka. Ryby sme chytali rukami, piekli ich v hline, zajedali černicami. Deti v bytovke to nezažijú. Bývanie na dedine je pohoda. Ako na chate v prírode. Domček, záhrada, zvieratá.“
Domov bez nálepky
Z Istebného, prostrednej VIP dediny, pochádza režisér a vysokoškolský pedagóg Ľubomír Viluda.
„Asi to nemalo veľký vplyv na môj život, keďže v detstve v nás skôr pestovali lásku k Sovietskemu zväzu a komunistickej strane. Keď som vyrastal, malo Istebné viacero výhod, najmä vďaka fabrike. Pamätám si kopačky zadarmo a knižnicu s knihami, ktoré nemali ani vo väčších mestách. Ale v rade na banány a kubánske pomaranče sme stáli asi všetci rovnako. V každom prípade ma skôr ovplyvnili rodičia, učitelia a priatelia. A keby som chcel konšpirovať, tak z Párnice mám dodnes veľmi dobrého priateľa a vo Veličnej som mal platonickú detskú lásku, čiže určité prepojenie by tam bolo.“
Ak Istebňania nájdu v dedine skutočný domov, kde sa dobre cítia a radi sa doň vracajú, bez označenia VIP sa zaobídu. „Dnes sa pod touto nálepkou vyškierajú rôzne prázdne pozlátené nádoby,“ myslí si režisér, ktorý dnes žije v Banskej Bystrici. „Bude úplne stačiť, aby si ľudia v Istebnom v sebe zachovali ešte aspoň trocha ľudskosti a slušnosti. A budú VIP.“
Domov na vidieku
„Odkedy sme sa nasťahovali do Párnice, narodili sa nám tri deti a nevystrčili sme odtiaľto päty,“ hovorí s úsmevom Roman Prílepok. Motiváciou kúpy takmer storočného rodinného domu bola pre Prílepkovcov najmä obrovská záhrada.
„Ak neberiem do úvahy fakt, že bývame medzi hlavnou cestou a železnicou, lepšie bývanie si azda ani neviem predstaviť – samozrejme na pomery klasickej rodinky s tromi deťmi,“ hovorí Romanova manželka Zdenka. „A ak neberiem do úvahy more odvedenej práce, z ktorej máme vlastne radosť. Práve deti našu malú usadlosť považujú za svoj domov.“
Rozhodnutie presťahovať sa na dedinu Prílepkovci neľutujú. Život v paneláku v meste si už ani nevedia predstaviť. „Súkromie a kúsok vlastnej strechy a hrudy zeme stojí za to. A kto nemá auto, z Párnice sa bez problémov dopraví miestnymi či diaľkovými spojmi alebo romantickou Oravkou. Pre človeka s vidieckym duchom je ako stvorená.“
