Povrchný slogan? Nie. Pozdrav z Madridu. Ahoj Orava, ozýva sa po našom. Z mesta, ktoré tretí augustový týždeň obsadili milióny ľudí na Svetových dňoch mládeže.
TVRDOŠÍN/MADRID. „A teraz tú moju: Na Orave dobre, na Orave zdravo,“ nadšene kričím na jednom z hlavných námestí v prímorskej Valencii. Miesto, ktoré sa mi stalo na pár dní druhým domovom.
„Ale na Orave, ale na Orave,“ reaguje dav asi dvoch stoviek Slovákov. Tancuje. Ľudovky i iné. Spieva. Naše i iné. Baví sa. Na všetkom. Máva vlajkami a ochotne pózuje ako na móle. K vlastným rodákom sa pridávajú ďalší - Taliani, Poliaci i Slovinci. Nezaostávajú ani domáci.
Hurhaj, ktorý sa nesie námestím, sprevádza záver poslednej svätej omše. Vyvrcholil pri nej pobyt vyše 10-tisíc mladých ľudí zo 45 krajín z piatich kontinentov počas dní v diecézach. Začiatok, na ceste do Madridu, ich však už prilákal takmer dvestonásobne viac.
Putovanie. Zo všetkých kútov
Zo Slovenska putovali mladí zo všetkých diecéz. Zhruba tritisíc duší. Z Oravy - väčšinou zo Spiša, aj z iných miest.
„Pol roka som čakal na ten deň, kedy nastúpim do autobusu,“ hovorí Ján bývajúci v Bratislave. Pochádza z Oravy, ale žije najmä vo Viedni. V Madride chýbať nechcel. Priznal, že nielen on, ale aj ďalší jeho známi vyberali diecézu programu i ceny.
„Som študent, nie je to lacný špás, hoci ani veľmi drahý,“ neskromne dodáva. „Za málo peňazí veľa muziky,“ usmieva sa jeden z koordinátorov ďalšieho putovania. Pridal sa k ďalším. Väčšina autobusom, časť i stopom či lietadlom.
Autobus sprevádzal aj nás. Najmä v noci. Išli sme z Nitry. Nechýbalo požehnanie biskupa. A adios, Slovensko! Kilometre pribúdali, nočný dážď nad Rakúskom bol posledný, ktorý sme zažili pred vyše dvojtýždňovým teplom nad oravské pomery. Ďalší prišiel až tesne pred vyvrcholením. Netradične, ale povzbudil. Na ceste spoznávania seba, iných i Krista.
Úžasné mestá plné ľudí
Ubolené kríže z nočných jázd vystriedali celodenné výlety. Úsmev z dovolenkovej metropoly na francúzskej riviére v Nice vystriedal katalánsky klenot Barcelona. Ďalší zavítali do Monaka, nechýbali ani iné destinácie, ako pútnické Lurdy či prímorské Alassio. „Úžasné mestá, krásne pláže, plné rôznych ľudí,“ neskrývali nadšenie viacerí. Až sa nechcelo odísť.
„Veď kto by odchádzal, keď si nohy nečľapká doma v lavóre, ale vo vlnách Stredozemného mora či v parku, neďaleko ktorého sa zjavila Panna Mária,“ hovorí pútnička Majka. Na Oravu spomína len v dobrom. Pocit z mora prirovnáva pocitu z Oravskej priehrady. „Chýba len tá čistota a teplota,“ reagujem za seba.
Barcelonský útok na veľkolepý štadión Nou Camp nevyšiel, brány otvárali o hodinu neskôr. Slováci však našli riešenie. Prilákala ich masívna bazilika Sagrada Familia, ktorú stavajú už vyše sto rokov. Lurdy privítali ľuďmi i záujmom. Milé, veľké. Biznis zasiahol aj Francúzov. A to ešte stále nebolo všetko, s napätím lákala Valencia. Zastavenie, ktoré pozývalo prežiť prípravu. Na pápeža a milióny mladých. Ochotných vzdať sa pohodlia a prežiť čas s nástupcom sv. Petra.
Valencia vítala i posielala
Svetové dní mládeže (SDM) majú tradíciu. Krajina, ktorá ich pripravuje, ponúka pred ich samotným konaním mladým pútnikom pohostinnosť v diecézach. „Španieli sú známi svojou pohostinnosťou a záujmom o druhých. Snažili sa, objavili sa aj chybičky krásy, ale na tie rýchlo zabudneme,“ hovorí Janka. Študuje v zahraničí. Pri spomienkach na Slovensko, ju však ako prvé napadnú oravské chodníčky v Zuberci.
„Také Podroháčske folklórne slávnosti už dávno prerástli Oravu. Mojim známym som ich len odporúčala. Nezabudla som ani na drevenice v Podbieli a náš hrad v Oravskom Podzámku. Rodina, v ktorej som bola vo Valencii ubytovaná, mi potvrdila, že tam určite prídu,“ tešila sa.
Pridala sa k vyše tristo slovenským pútnikom, ktorí našli domov vo Valencii. Mala šťastie, nespala na karimatke a spacáku, ale v posteli. Keď som jej však pripomenul, aké spoločenstvo sa v školách, centrách či farnostiach utvára z viacerých národností, rada by to vymenila. Musí však počkať, v Madride ju to už neminie. My sme si to tam naopak vymenili.
Charizmu Valencie sme spoznávali na viacerých miestach. Duchovne i oddychovo. Napríklad naša farnosť. Veľký komplex neďaleko od centra. Pár miestností, oddelené pre chlapcov a dievčatá. Mininámestie, kde sme sa stretávali, alebo pri dvoch improvizovaných sprchách s úžasne studenou vodou. Na španielske „štyridsiatky“ skvelá vec. Každodenné balíčky plné jedla – s neobľúbenými bagetami, jogurtami, džúsmi a všakovakými výmyslami. Komu nechutilo, dal ostatným. Koho ťažilo, zapil spánok dúškom slivovice či iného páleného.
Niektoré veci chápeme, iné ťažko
Zvláštny je najmä pohľad na správcu a kostolníka komplexu, keď si pred svätou omšou v kostole zapáli obľúbenú cigaretku. Kultúra, ktorej sme sa museli prispôsobiť. „Rozmýšľam, čo by robili naše babky, keby to videli, však by ho poslali...,“ hovorí Juraj. Hostiteľa však naše úškrny nevyrušia, ochotne pomáha a venuje sa svojej práci, pre ktorú je ochotný byť na nohách aj viac ako dvadsať hodín denne. Pre nás vynechal aj poobedňajšiu siestu.
Valenciu spoznávame každým dňom. Spoznali sme ju aj vďaka originálnym prog-ramom, modlitbám, omšiam či tancom. Prilákalo aj najväčšie akvárium v Európe, desiatky múzeí, komplexov, kostolov. Pridávame, čo môžu nájsť u nás. Veľa ľudí sa nechytá. „Možno ich to naučíme, keď prídu oni k nám,“ smeje sa Juraj. Pridáva sa k ďalším Slovákom, ktorí pobyt vo Valencii okorenili na pláži bojom v plážovom futbale proti Brazílii a Talianom.
Rozlúčka bola originálna. Najskôr v starom koryte rieky, v ktorom je už dnes nádherný park, sme si spolu s tisíckami mladých pochutnali na typicky španielskom jedle „paelle“. Hostitelia ju pripravili na megapanviciach priamo v parku. A nakoniec? Ruženec na pláži mora.
Madrid – mesto mladých
„Prečo tam ideš?“ otázka, opakujúca sa u viacerých priateľov. „Idem za pápežom, spolu s ním do krajiny, ktorá to potrebuje,“ reagujem nespočetne veľakrát. Dni v diecézach skončili a putujeme ďalej do vnútrozemia. Každý má svoj dôvod. Jeden hovorí to, čo ja, iný iné.
„O Svetových dňoch mládeže som už počul a chcel som zažiť tú atmosféru, spoznať nových ľudí a upevniť si vieru,“ hovorí 23-ročný študent Juraj Kosmeľ z Klina. Masy, ktoré prišli spolu s ním, nečakal. Študent Slovenskej technickej univerzity v Bratislave však podobné akcie schvaľuje. „Sú dôležité pre krajiny, v ktorých sa konajú, keďže ľudia môžu vidieť živú vieru účastníkov. Individuálne sú posilnením vo viere, obohatením duchovného života.“
Pridáva sa k nemu aj kamarátka Marta Brišová. „Svetové dni mládeže sú dôležité najmä preto, aby si mladí viac upevnili vieru, aby sa ju nebáli ukázať celému svetu. Aby sme prehĺbili lásku v Boha, viac sa mu tak podobali a boli ozajstné Božie deti,“ pripomína.
Všetko prevážili slová pápeža
Svetové dni mládeže sú o mladých, sú najväčším stretnutím, ktoré organizuje katolícka cirkev. Oslovuje masy. Najviac účastníkov prišlo do hlavného mesta Filipín, Manily, kde sa ich zúčastnilo takmer päť miliónov. Madrid nezaostal. K svojim vyše štyrom miliónom ľudí sa pred dvomi týždňami pridali ďalšie najmenej dva. Filipínam sa trošku priblížil. Španielsko hostilo toto podujatie už po druhýkrát.
„Madrid bol skvelý, hoci organizácia občas skôr štvala, ako priala, všetko prevážili nadšené slová pápeža,“ neskrýva radosť Janka. Zážitky, ktoré si nesie domov, by podľa nej neukryli ani celé tieto noviny. „Každé jedno stretnutie, prijatie pápeža, veľkolepá krížová cesta, program na letisku, modlitbová vigília, všetko ma nadchlo. Začínam šetriť na cestu do Brazílie,“ dodáva. Prezrádza, čo som si chcel nechať na záver.
O dva roky stretneme pápeža na Svetových dňoch mládeže v Riu de Janeiru. Uvidíme sa?
Autor: Michal Lipiak
