Spolu s Talianom Oscarom Puntirolim sa v júni vydali na plavbu v špeciálne upravenom malom bezkajutovom katamaráne okolo Talianska – Giro d´Italia in Catamarano. Podobnú plavbu ešte nikto neabsolvoval. Za 35 dní sa to nepodarilo ani im, pričom nedosiahli ani 3500 kilometrov. Náladu to však Pavlovi nepokazilo.
Prvú augustovú nedeľu ste sa vylodili v cieli, v talianskej Cervii. Plaviť sa okolo Sicílie sa vám napokon nepodarilo. Z tritisícpäťsto kilometrov ste tak časť museli odkrojiť. Čo sa stalo?
Vylodili sme sa, ale s týždenným oneskorením. Pre technický stav lode a neočakávané finančné výdavky sme našu dobrodružnú plavbu museli skrátiť z predpokladaných tritisícpäťsto na približne dvetisícdvesto kilometrov. V čase príchodu nás sprevádzali katamarány z okolitých jachtingových klubov.
Cieľ zvládnuť plavbu za 35 dní od štartu 19. júna z Janova sa napokon nenaplnil. Bol najväčším problémom slabý vietor?
Aj vietor bol jednou z príčin, prečo sme to nezvládli. Boli dni, keď sa ani neštartovalo, vôbec nefúkalo. Alebo až na obed. Počas plavby sa nám zlomilo bompresso (tyč medzi plavákmi, na ktorej je prichytená kosátka a spinakr, pozn. aut.), pre opravu sme stratili dva dni. Náhradná tyč vo výbave nebola. Pres-tala nám fungovať aj navigácia. Nie je to sranda, byť na šírom mori miestami vzdialený šesť míľ od pevniny. Nešťastný bol aj náraz na kamennú bariéru, ktorú sme pre veľké vlny zbadali na poslednú chvíľu. Plutva bola ohnutá a pravdepodobne sme spôsobili malú trhlinu v plaváku, čo nás stálo päť dni. K tomu treba pripočítať ďalšie drobné problémy.
S Oscarom Puntirolim ste mali rozdelené úlohy. On kormidloval a vašou úlohou bola funkcia kosatníka. Ako sa vám darilo zvládať loď?
Loď sme mali pod kontrolou po celý čas. Boli situácie na hrane, ale zvládli sme ich. Pri úlohe kosatníka som mal na starosti aj spinakr, ktorý ma 21 metrov štvorcových. Človek musí byť celý čas v strehu a podľa sily vetra ho regulovať tak, aby sme sa neprevrátili. Pri silnom vetre špičku lode tlačilo pod hladinu.
Pred odchodom ste sa obávali jazykovej bariéry. Ako to bolo s vašou taliančinou?
Obaja sme dlhoroční vodáci. Nebola to naša prvá spoločná plavba. Vedeli sme, čo má kto robiť. Obavy boli zbytočné. Komunikácia prebehla väčšinou po anglicky. Postupom času sme si vytvorili vlastný jazyk. Naučil som sa niečo po taliansky a Oscar po slovensky.
Ktorá časť Talianska na vás počas plavby najviac zapôsobila?
Ťažko povedať. Každá oblasť mala niečo do seba. Ráno sme štartovali a nikto nevedel, kde zakotvíme a čo nás čaká. Taliansko má veľmi pekné pobrežie.
Vraj sa z vás stali hviezdy prvej veľkosti. Taliani sú známi veľkou fanúšikovskou základňou v každom športovom odvetví. Užívali ste si povzbudzovanie?
Na každom mieste na pláži, kde sme zastavili, sa zhromažďovali ľudia. Miestami som sa cítil ako z inej planéty (smiech). Hlavne kvôli katamaránu. Bol odlišný od ostatných, prispôsobený na účel plavby. Pripevnené štyri šesťdesiatlitrové vaky s batožinou či pomocné terasy slúžiace k pohodlnejšej jazde boli viditeľné. Na plavbu som išiel zažiť dobrodružstvo a vidieť kus sveta, nie stať sa hviezdou.
Plavba mala veľkú mediálnu odozvu. Dala sa sledovať aj prostredníctvom internetu. Vnímali ste zvýšený záujem médií?
Veru áno. Stalo sa nám, že sme stretli lode, ktoré o nás vedeli z regionálnych televíznych staníc. Sprevádzali nás aj niekoľko kilometrov.
Nelezie vám po tejto plavbe voda krkom?
Určite nie! Pravé naopak. Už sa teším na ďalšie dobrodružstvo.
