Ešte som ani nevyšiel v pondelok z Tvrdošína, keď som zbadal po ceste ísť dievča. Mohlo mať štrnásť rokov. Zastavil som, zaujímalo ma, prečo sa o pol štvrtej ráno túla po vonku sama.
Bola celá šťastná. Ani som sa nenazdal a už mi sedela v aute, triasla sa a mrmlala. Ničomu z toho, čo mi hovorila, som poriadne nerozumel. Prišla mi ako opitá. Nevedel som, čo s ňou, tak som ju zaviezol na políciu. Nech sa muži zákona postarajú, však na to sú tu.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Ako je možné, že rodičia dopustia, aby sa ich dieťa potulovalo po uliciach v bohvieakom stave? A na druhej strane, nikoho z vodičov nezaujímalo, čo to dievča robí na ceste. Vyzeralo hrozne a ledva prekračovalo z nohy na nohu. Viem, všetci sa ponáhľame, ale čo keby potrebovalo pomoc?
Paragraf 177 Trestného zákona: 1) Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
A potom je tu ešte paragraf 11 Zákona o zdravotnej starostlivosti: 12) Každý je povinný poskytnúť alebo sprostredkovať nevyhnutnú pomoc každej osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí známky závažnej poruchy zdravia, ak tým závažným spôsobom neohrozí svoj život alebo zdravie.
Stať sa môže hocičo. Netvrdím, že treba brať stopárov, ale pomôcť určite treba. Aby sa raz nestalo, keď to budeme najviac potrebovať, že nám nikto nezastaví.
Autor: Martin Krúpa
