RABČA. „Človeka poteší, keď zistí, že si na neho niekto spomenie, uzná jeho prácu,“ hovorí o Cene Samuela Jurkoviča šéfka družstva Ľudmila Mokošáková. Nominácia ju milo prekvapila.
Po materskej na družstvo
Ľudmila začala pracovať na rabčianskom družstve pred tridsiatimi rokmi. „Po materskej dovolenke som si hľadala prácu. Mali voľné miesto. Nastúpila som a ostala dodnes.“
Družstvo začala viesť po pätnástich rokoch. Rovnako dlho je riaditeľkou Zväzu družstevných roľníkov.
Kedysi pracovalo na rabčianskom družstve šesťsto ľudí. Zostalo len dvadsať. Časy, kedy sa riešila budúcnosť družstiev na Slovensku, krátko po revolúcii, boli pre predsedníčku najťažšie. „V družstvách pracovala väčšina ľudí z dediny. Robotu mali muži aj ženy. Matky nemuseli odchádzať od detí, mali prácu doma. Keď začali zanikať pridružené družstevnícke výroby, chlapi museli odísť na týždňovky, ženy stratili prácu, zvyšovala sa nezamestnanosť. Poznačilo to celé rodiny.“
Pozitív je viac
Hoci je s družstevníctvom spojených množstvo problémov a ťažkostí, rabčianska predsedníčka by prácu nemenila. Pozitíva vždy dokázali prekryť negatíva. „Páči sa mi variabilita, večer neviem, čo budem robiť na druhý deň. Veľmi rada sa učím nové veci, čo mi táto práca neustále zabezpečuje.“
Mokošáková je presvedčená o tom, že družstevníctvo má aj v súčasnosti opodstatnenie. „Na Orave má určite svoje miesto.“
Cenu Samuela Jurkoviča udeľuje Predstavenstvo Družstevnej únie SR od roku 1993. Je odmenou za dlhoročnú činnosť v družstevníctve, za aktívny prístup k jeho rozvoju a družstevnej práci, za rozvoj medzinárodnej družstevnej spolupráce či za aktívnu činnosť v agrovzdelávaní a výchove. Oravčanka si ju v Bratislave prevzala predminulý piatok.
