BRATISLAVA. Slovenskej katolíckej charite (SKCH), ktorá v gruzínskom Khobi pomáha vnútorným presídlencom adaptovať sa do života, sa už podarilo dokončiť vodovod, zakúpiť traktor či postaviť komíny na domoch pre 22 rodín. Niektorí Gruzínci sa do poľnohospodárstva prídu zaučiť aj k nám na Oravu.
Päť hektárov
Gruzínsko, ktoré od 90. rokov minulého storočia zažilo viacero vojenských konfliktov, pomoc potrebuje.
„V regióne okolo mesta Khobi je veľmi malá šanca sa zamestnať a tak poľnohospodárska produkcia je jedinou šancou pre miestnych ľudí, ako sa uživiť“, hovorí generálny sekretár SKCH Radovan Gumulák.
Pracovníci charity v rámci projektu, ktorý sumou viac ako 150-tisíc eur podporila vláda z prostriedkov SlovakAid, zintenzívnili prácu s komunitou a pomáhajú jej zabezpečiť si živobytie poľnohospodárskou výrobou. Z radov presídlencov už zaškolili dvoch šoférov, budú zodpovedať za obsluhu traktora s plným vybavením – vlečkou, kultivátorom, bránami aj pluhom. Rodinám poskytli aj náradie, hnojivo a osivo. Gruzínska vláda im dala päť hektárov ornej pôdy do dlhodobého užívania.
Školenie na Orave
„Presídlenci absolvujú aj školenie, ako umiestniť farmárske produkty na miestny trh a ako ich predať,“ povedal Gumulák. Na tento účel pripravuje SKCH študijnú návštevu Gruzíncov na Orave. Navštívia poľnohospodárske farmy a výrobňu syra a získajú viac skúseností aj v oblasti predaja a marketingu farmárskych produktov. Na projekte sa zúčastnia aj rodiny z Lokce, vytvoria partnerstvá s rodinami presídlencov. Tie budú pokračovať aj po skončení projektu.
Akčný plán
V rámci projektu SKCH spolupracuje aj s gruzínskym Ministerstvom pre presídlencov, utečencov a bývanie na príprave dokumentov, ktoré by mali slúžiť vláde Gruzínska ako nástroje na riadenie a koordináciu pomoci pre presídlencov na regionálnej úrovni.
Nie všetky regióny totiž riešia túto problematiku rovnako efektívne. Ani peniaze nie sú rozdeľované rovnomerne. Túto situáciu by mal pomôcť vyriešiť pripravovaný akčný plán. Mal by byť nástrojom na zabezpečenie riadneho prideľovania pomoci a grantov. Nie podľa statusu presídlenca, ale podľa skutočnej potreby týchto ľudí, aby sa obmedzili rozdiely v regionálnej podpore.
Presídlenci
Gruzínsko v 90. rokoch minulého storočia po konfliktoch s Abcházskom a v auguste 2008 s Ruskom o Južné Osetsko zažilo masový presun obyvateľstva gruzínskeho pôvodu z týchto oblasti do regiónov, hlavne do hlavného mesta Tbilisi a okolia. Po konfliktoch v 90. rokoch sa presídlilo okolo 500-tisíc obyvateľov, späť sa vrátila polovica. Po konflikte v Južnom Osetsku ostalo mimo domovov viac ako 26-tisíc ľudí.
