Soňa Prikrylová z Bobrova s kobylou Sumaina bude v Abu Dhabi ako jediná reprezentovať Slovensko.
Prečo ste sa rozhodli práve pre vytrvalostné jazdenie?
Priviedol ma k nemu otec. Aj on jazdil túto disciplínu a ako reprezentant Slovenska sa zúčastnil Svetových športových jazdeckých hier v nemeckom Aachene. Vytrvalostné jazdenie má svoje čaro, je to najprirodzenejší jazdecký šport, spojenie koňa a človeka.
Na akom koni ste sa stali majsterkou Slovenska?
Šampiónkou Slovenska juniorov a mladých jazdcov som sa stala minulý rok s našim koňom Sumaina. Je to arabský plnokrvník. Titul som získala najväčším počtom bodov zozbieraných zo série pretekov, k tomu som pridala aj niekoľko ďalších pekných umiestnení.
Najúspešnejšími pretekmi však boli posledné, ktoré som absolvovala v máji v maďarskej Bábolne. I napriek poškodeniu zo strany rozhodcov sme zdolali 120-kilometrovú trať s priemernou rýchlosťou 21,4 km/h. Som na to veľmi hrdá. Ukončila som tak potrebnú kvalifikáciu na majstrovstvá sveta v Abu Dhabi. Konečne som splnila podmienky pre reprezentáciu Slovenska a kobylka Sumaina dokázala, že je najväčší bojovník na svete. Sebe aj ostatným som ukázala, že všetko odriekanie stálo za to.
Čo by ste chceli dosiahnuť na majstrovstvách sveta?
Po náročných troch rokoch kvalifikačného jazdenia prišiel vrchol každého športovca - reprezentácia Slovenska a účasť na svetovom šampionáte. Zo Slovenska tam budem jediná. Poctivo sa pripravujem. A s čím budem spokojná? Pre európskeho koňa bude problémovým tamojšie ročné obdobie, klíma, nová, exotická destinácia. Náročná bude aj letecká preprava, čo je ťažké aj pre niektorých ľudí, nie ešte pre zvieratá. O očakávaných výsledkoch budeme môcť hovoriť až po prevoze.
Čo je najťažšie pri jazde?
Kôň je živé zviera, má nárok na rôzne nálady, podobne ako aj človek. Náročným tréningom, prežitím rôznych situácii a komunikáciou jazdca s koňom vznikne vo dvojici zvláštny vzťah, súlad, dôvera. To je to, čo sa mne so Sumainou podarilo, preto spolu dosahujeme také pekné výsledky. Na ceste k úspechom je však dôležitá aj podpora a pochopenie rodiny - mamy, otca, babky a hlavne dedka. Jazdectvo nie je jednoduchý šport ani na financovanie. Bez podpory sponzorov by to v tejto dobe ani nebolo možné utiahnuť.
Študujete na strednej veterinárnej škole v Nitre. Bola to asi jasná voľba.
Školu sme vybrali po rodinnej porade a výberom som nadšená. Myslím, že aj stredná škola mi pomôže pri dosahovaní môjho životného cieľa - byť so zvieratami, pomáhať im a liečiť ich.
Pochádzate z Bobrova, no väčšinu času trávite v škole. Ako sa líšia podmienky na tréning v meste a na dedine?
Momentálne bývame v Bobrove, kde máme aj stajňu a vynikajúce podmienky pre chov a hlavne tréning koní. Nástupom do školy sa zmenil aj spôsob tréningového procesu. Keď nie som doma, pomáha mi najmä kamarátka Anna Kobyliaková. V škole bývam na internáte, takže tam sa môžem zdokonaľovať nanajvýš kondične a teoreticky. Vedenie školy aj internátu ma však chápe a vychá-dza mi maximálne v ústrety.
