ORAVSKÝ PODZÁMOK. Oravské múzeum má novú expozíciu. Predstavuje Oravu v najstaršom období ľudstva.
Nechce unaviť, ale odovzdať čo najviac
Archeologická expozícia predstavuje originály a kópie vzácnych nálezov z doby kamennej, bronzovej a železnej, z čias Rímskej ríše, príchodu slovanských predkov a z obdobia vrcholného stredoveku. Dotvárajú ich modely mohýl, hradísk a nálezových situácií.
Väčšina predmetov pochádza z výskumov archeológov na Orave. Je chronologicky zostavená, od najstarších po najmladšie dejiny.
Projekčne a výtvarne sa na tvorbe expozície podieľal Vladimír Jánoš, grafickú stránku mal na starosti Milan Hnat. Autorom libreta a scenáru je archeológ Oravského múzea Michal Čajka.
Pri výbere exponátov sa riadil minimalistickým prístupom. To znamená, aby si návštevníci aj z mála odniesli veľa. „Ľudia v tejto časti hradu končia prehliadku, sú unavení. Expozíciu som sa snažil vytvoriť tak, aby neunavovala, no aby dala čo najviac.“
Vystavené predmety sú ukážkou toho najtypickejšieho, čo daná doba priniesla.
Michal Čajka je autorom libreta a scenára archeologickej expozície.
Vykopávky čakali na znovuzrodenie
Stála výstava sa nachádza v najvyššie sprístupnenej časti hradu. Po prírodovednej a etnografickej je ďalšou, ktorú múzeum vynovilo. „Archeológia má v Oravskom múzeu dlhoročnú tradíciu,“ hovorí Michal Čajka.
Prvú archeologickú zbierku sprístupnilo múzeum v prvej polovici minulého storočia, patrila Mikulášovi Kubínyimu. Neskôr ju premiestnili do Slovenského národného múzea.
Ďalšiu archeologickú expozíciu zostavil Pavol Čaplovič v šesťdesiatych rokoch.
Archeológia na hrade v uplynulých rokoch chýbala, hľadali pre ňu vhodné priestory. Historické artefakty čakali na oprášenie v depozitári. Ako súčasť expozície teraz približujú región od príchodu prvých ľudí po prvú písomnú zmienku o Oravskom hrade v trinástom storočí.
Kópie platidiel, nájdených na Trninách v Dolnom Kubíne.
Rýchlo expozíciou
Pravek, ktorému je venovaná najväčšia časť výstavy, je dlhé časové obdobie, predstavuje tisícky rokov.
Orava bola osídlená asi desaťtisíc rokov pred Kristom. Prví ľudia sa po jej území pohybovali v staršej dobe kamennej, boli to zberači a lovci, ktorí migrovali za stádami. „Potom Orava nebola dlho osídlená, až do čias, kedy vo svete prebehla neolitizácia,“ vysvetľuje Michal Čajka. Človek sa naučil pestovať plodiny a chovať zvieratá. To viedlo k usádzaniu ľudí a vzniku roľníckych civilizácií.
Ľudia znova osídľujú Oravu až v neskorej dobe kamennej, eneolite, známej používaním niektorých kovov, najmä medi. Významný civilizačný odkaz zanechali predstavitelia lužickej kultúry z doby bronzovej. Boli zručnými kovolejármi, zhotovovali šperky, zbrane a pracovné náradie. Z týchto čias pochádzajú pohrebiská s mohylovými hrobmi.
Dôkaz o prvých Slovanoch na Orave.
V halštatskej, staršej dobe železnej, predkovia začali používať kovové predmety a zbrane. Našli sa napríklad v Dolnom Kubíne na Medzihradnom. Laténsku, mladú železnú dobu, charakterizujú ľudia púchovskej kultúry, výrazne ovplyvnení Keltmi. Začiatok tisícročia poznamenala rímska doba a sťahovanie národov.
Slovania prišli na Oravu na prelome ôsmeho a deviateho storočia, zostali natrvalo.
