DOLNÝ KUBÍN. Štefan a Jindřich investujú peniaze do peňazí. Prvý má záľubu v starých minciach, druhý v eurách a bankovkách. Rodina ich koníčka toleruje, no pokračovateľa nemá ani jeden.
Mešec strieborniakov
K zberateľom, ktorí sa každý druhý pondelok, s výnimkou leta, stretávajú v Minibare Oravia, patrí aj Štefan z dolnej Oravy. Z obavy pred zlodejmi trvalé bydlisko radšej neprezrádza.
„Koľko stojí? Nie je ich veľa, no ak dáte päťdesiattisíc, je váš. Korún, eurá ma nezaujímajú,“ hovorí o zlatom dukáte Leopolda I. z roku 1680, upozorňujúc, že staré mince sa chytajú za hranu. „Bola to lepšia minca, iba pre pánov, poddaný na ňu nemohol ani len pomyslieť.“
Zbierku mincí kompletizuje od konca osemdesiatych rokov. Obzvlášť opatruje mešec s päťdesiatimi strieborniakmi. „Presne taký nosili páni za opaskom, keď sa vybrali na trh. Kto chcel kúpiť hrad, musel ich mať na sebe aspoň desať,“ usmieva sa Štefan.
Nález pochádza z Kysúc. Objavili ho v záhrade pri kopaní plota. „Väčšinu mincí tvoria poľské štvrťtoliare Žigmunda III. z roku 1623. Jeden je hodný asi dvadsať eur. Zrejme zo strachu pred prepadnutím majiteľ zakopal mešec neďaleko obchodnej cesty. S tým, že sa poň vráti, čo sa už nestalo.“
Plný mešec. Jeden strieborniak má dnes hodnotu asi dvadsať eur.
Bankovky
Jindřicha Masaroviča Dolnokubínčania poznajú s rozhodcovskou píšťalkou na krku. Okrem futbalu má aj inú vášeň – zberateľstvo. Bankovky zhromažďuje asi desať rokov, mince ešte dlhšie.
V jeho zbierke nechýbajú bankovky, ktoré platili v rokoch 1939 až 1945 počas Slovenského štátu. Deväť základných plus varianty. K najvzácnejším patrí Hlinkova dvadsaťkorunáčka. Najlacnejšia stojí šesťdesiat eur, najdrahšia trojnásobok.
„Podľa pamätníkov v tom čase stáli ponožky korunu, chlieb dve koruny a papuče tri koruny,“ hovorí Ján Gonos z dolnokubínskeho Klubu zberateľov.
Euromince
Dolnokubínčan je hrdý aj na kolekciu všetkých vydaných euromincí. Každý zo 17 štátov eurozóny ich má osem, od jedného centa po dvojeurovku.
„V Nemecku je päť mincovní, jednotlivé mince sa líšia písmenami,“ hovorí Jindřich. „Nemci ich vydávajú takmer každý rok. Rakúšania v roku 2009 nevydali dvojeurovku. U nás sú zas v obehu iba mince z roku 2009.“
Mince kupuje väčšinou na burzách. Balíček v nominálnej hodnote 3,88 eura stojí od sedem do dvadsať eur, záleží od štátu i množstva. „Ťažko sa zháňa Malta, Cyprus aj Portugalsko. A všetko, čoho je málo. V prípade mincí pol milióna kusov.“ Práve portugalské spolu s fínskymi sa Dolnokubínčanovi páčia najviac.
Zbiera aj jubilejné euromince, má ich 48. Okrem Monaka, San Marina a Vatikánu, sú príliš drahé. „Dvojeurovka sa pohybuje od 16 do 60-70 eur.“
