Sobota, 27. november, 2021 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

S rodičmi sa lúčili na chvíľu, viac ich však nevideli

Slnečný jesenný deň, rok 1939. Deň skoro ako každý iný. No nie pre všetkých. Trom sestrám a ich rodičom sa pokojný život mení na nočnú moru.

Sestry v detstve, zľava Elli, Alice a Josephine.Sestry v detstve, zľava Elli, Alice a Josephine. (Zdroj: NAĎA KALIŠOVÁ)

TRSTENÁ. V diaľke počuť prichádzajúci vlak. Zastavuje v malej mestskej stanici. Dievčatá stoja pri mame. Všetky štyri plačú. Dve staršie sestry, Alice a Josephina nastupujú k desiatkam detí do vlaku. Mama plače. Váha, či naloží aj tretiu dcérku, najmladšiu Elli. „Nechaj si ju, aspoň Elli si nechaj,” kričí na mamu Alice.

Strojvodca zapíska. Vlak sa pohne. Vzlykajúca matka sa rozbehne a cez okno kupé v poslednej chvíli podá dievčatám aj tretiu, slabú a chorľavú dcérku. Vlak odchádza. Deti mávajú milovaným rodičom. Veria, že sa domov čoskoro vrátia. Netušia, že ich vidia poslednýkrát v živote.

Skryť Vypnúť reklamu

Šaty na niekoľko rokov

Židovská rodina Eberstarková patrí k chudobnejším. Otec robí strechy, pracuje ako klampiar, mama sa stará o tri dcérky. Až do roku 1939 je ich život bezstarostný. Aj Slovensko však krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny začínajú okupovať Nemci. Židia prichádzajú o majetky, stupňuje sa antisemitizmus, muži odchádzajú na nútené práce. Situácia sa vyhrocuje. Rodičia chcú zachrániť aspoň deti. Mama sa od najmladšieho brata dozvedá o vlakoch organizovaných akýmsi Britom Wintonom, ktoré odvážajú deti do bezpečného Anglicka.

„Strýko bol riaditeľom v piešťanských kúpeľoch,” spomína Alice Eberstarková, dnes Master. „Mal kontakty v Berlíne, dostal sa aj do Londýna. Tam prvýkrát počul o hrozbe vojny, o transportoch detí.” Rodičia neváhajú dlho. Majú strach. Nechcú vzdať sa dcér, no chcú ich ochrániť. Mama im šije oblečenie na niekoľko rokov dopredu. Nevie, ako dlho sa neuvidia. „Rodičom všetci hovorili, že sú blázni, keď nás chcú poslať preč. Vraveli, že sa aj tak nebude nič diať. Bolo to pre nich veľmi ťažké. Najmä pre mamu. Trpela odkedy sa s nami rozlúčila až do roku 1942, kedy ich odviedli do tábora ,” rozprávajú so slzami v očiach Alice a Josephine.

Skryť Vypnúť reklamu

Sušienky od Holanďanov

Deti vo vlaku smerujúcom do Bratislavy smútia. Chýba im domov. Netušia, kam idú. Nevedia, kto je záhadný pán Winton. V Prahe prestupujú do Wintonovho vlaku. Cesta je dlhá. Prechádzajú najmä cez neutrálne štáty. Je piatok večer. Transport je niekde v Holandsku, v Amsterdame, možno v Haagu. Židia od piatkového do sobotňajšieho večera obyčajne slávia sabat, deň odpočinku. Deti sa tešia. Po niekoľkých dňoch sa možno konečne dostanú vonku z vlaku.

„Holanďania nám zakázali vystúpiť. Asi sa báli, že nás vysadia na ich hraniciach. K vlaku odrazu začali prichádzať ľudia. Cez okná nám podávali čokoládu, sušienky. Boli sme im za to veľmi vďační, aj keď sme boli sklamaní a bolelo nás, že nás nechcú. Bolo pre mňa ťažké pochopiť to. Ale bola som šťastná, že niečo pre nás urobili.”

Skryť Vypnúť reklamu

Z Holandska vlak prechádza do Nemecka. Deti vo vlaku tŕpnu. Nemeckí vojaci v uniformách všetkých kontrolujú, prezerajú batožinu. Transport po kontrole posielajú ďalej. Po odchode z Nemecka vypukne vo vagónoch neskrývaná radosť. „Boli sme šťastní. Až vtedy sme boli v pohode, konečne v bezpečí.”

Mama píše, občas

Po príchode na juh Anglicka sa majú sestry nasťahovať k strýkovi. Ten však medzičasom prišiel o dobre platenú prácu. Dievčatá si k sebe zobrať nemôže. S desiatkami ďalších končia v detskom domove. Nevedia po anglicky, v domove je väčšina nemeckých a rakúskych detí. Nevedia ani po nemecky. „Mysleli sme, že tam budú deti z Československa. Na začiatku to bolo ťažké,“ hovoria sestry.

Veľa listov z domu nedostávajú. Mama im píše, ale len občas. „Nebolo to pre ňu ľahké, nechcela nás strašiť. No z riadkov sme vycítili, že sú utláčaní. Písala, že ich prinútili bývať v jednej izbe, starý otec bol vraj aj vo väzení.“

Alice a Josephine sa do rodín nedostali. Musia pracovať, potrebujú peniaze. Alice desať mesiacov navštevuje kurz sekretárskych prác, učí sa písať na stroji. Josephine už v šestnástich rokoch pracuje v škótskej textilke.

Alice sa zamestná v kníhkupectve. Po čase začína pracovať ako sekretárka pre československú vládu v exile. V roku 1948 emigruje do Ameriky, kde až do dôchodku pôsobí v Medzinárodnom menovom fonde. Josephine sa po odchode sestry vydala. Po smrti druhého aj tretieho manžela dnes najstaršia zo sestier žije s partnerom.

Desaťročnú Elli si adoptovali bohatí londýnski manželia. Vďaka novým rodičom veľa študuje. Pôsobí ako renomovaná sociologička. Už ako dieťa chorľavá Elli však v roku 1994 zomiera.

Stopa končí v Žiline

Prvýkrát sa do rodiska dostala krátko po skončení vojny Josephine. Veľa peňazí sestry nemali, vycestovať mohla len jedna. Na Orave ju čakalo nemilé prekvapenie. Rodičov ani starých rodičov nenašla. Ich dom už patril niekomu inému.

Čo sa stalo najbližšími, nikto nevedel alebo nechcel povedať. Najskôr sa pýtala Josephine, pri návrate domov v roku 1969 aj Alice. Zistiť sa im však podarilo len to, že ich rodičia boli 6. júna 1942 deportovaní do Žiliny a odtiaľ do koncentračného tábora v Osvienčime alebo Sobibore. Viac informácií nemajú dodnes.

Otec na kostolnej veži

Koncom júna, po sedemdesiatich rokoch sa Alice a Josephine do rodného mesta vrátili opäť, prvýkrát spolu. Spomienky pri prechádzke mestom ožívali na každom rohu. „Na jednej strane cítim obrovskú bolesť. Milovala som toto mesto, slovenčinu, miestne piesne a básne. S maminkou sme často spievali a tancovali. Trstená mi veľmi chýbala, celý život som trpela, nielen pri odchode. Neraz si spomeniem, ako sme do lesa chodievali na jahody. Na druhej strane som však nesmierne šťastná, že som znova tu,” hovorí so slzami v očiach Alice.

hgjgfhf

Sestry Eberstarkové sa podpísali do mestskej kroniky.

Pri kostole, dnes trochu inom ako pred polstoročím, sa Alice zasmeje. Bola v ňom raz, ako dieťa. Na omšu ju zobrala rodinná slúžka. Spomenie si aj na to, ako otec na kostolnú vežu ukladal železný kríž. „Asi jediný si trúfal na takú výšku. Zdola sa na neho pozeralo veľa ľudí. Keď dorobil, všetci mu zatlieskali.”

Stále si spievajú slovenské piesne

Pri židovskej synagóge sa skupina zastaví. „Chodili sme sem každý piatok večer. Spomínam si, že po omši išli všetci na námestie. Stretávali sa tam celé rodiny,” rozpráva Josephine. O kúsok ďalej sa sestry pristavia opäť. Pohľad upierajú na bytovky neďaleko lekárne. Kedysi tam namiesto nich stál dom ich starého otca. Žili v ňom až do roku 1937.

Najsilnejšie spomienky sa sestrám vracajú pri dome, do ktorého sa presťahovali dva roky predtým, než z Trstenej odišli. „Bol to krásny dom, veľký, nový,” nostalgicky hovoria sestry. „Dole sme mali detskú izbu, vzadu vo dvore sme sa hrávali. V pivnici mal otec dielňu, vpredu mama pestovala kvety. Vzadu v záhrade sme mali maštaľ, chovali sme v nej kravu aj sliepky. Dobre sa nám v ňom žilo. V starom sme nemali elektrinu, kúpeľňu ani vodu, iba studňu.“

O tom, že rodisko sestry Eberstarkové milovali, svedčí aj ich slovenčina. Josephine už veľa nehovorí, no čo-to rozumie. Alice rozpráva v rodnom jazyku veľmi pekne. Ako to, že aj po toľkých rokoch? Obidve si doma často a rady spievajú slovenské piesne.

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom?
  2. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  3. inFEEnity posilní Samuel Oriňák
  4. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  5. Ani najlepšia mama nevie, čo sa deje v tele jej dieťatka
  6. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije?
  7. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model
  8. Firmám sa vyplatí poznať uhlíkovú stopu vlastných výrobkov
  9. Dôchodkové sporenie s rešpektom k budúcnosti
  10. Pomáhajú firmám zarábať viac. Polepšili si aj živnostníci
  1. Mačka, ktorá žerie ľudí, kakajúce polienko, pavúky na stromčeku
  2. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  3. Dopyt po bytoch stúpa, ponuka bytov sa neustále zmenšuje
  4. Tatranský buk je Stromom roka 2021
  5. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  6. BLACK FRIDAY: Nakupujte výhodne prírodné produkty
  7. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  8. Trojica prestížnych fotografov hovorí o svojich tajomstvách
  9. Spoločnosť v Lipt. Mikuláši dodáva námorný informačný systém
  10. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 27 158
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 9 089
  3. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 7 606
  4. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 4 207
  5. Neapolu odpustíte chaos, decentné Sorrento je únikom do pohody 3 180
  6. Rekonštruujete? Pozor na romantické predstavy o vykurovaní 2 981
  7. Ako ušetriť náklady v sklade? Máme pre vás 9 tipov 2 655
  8. Obľúbená kozmetika, lieky a doplnky stravy so zľavou až 50% 2 345
  9. TIP: Úspech zakódovaný v DNA? Potvrdil to zlatý hattrick 1 861
  10. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 1 812

Blogy SME

  1. Tomáš Tenczer: Pár vecí, čo mať na pamäti, keď US akcie padajú o 1.000 bodov
  2. Anton Kovalčík: Postkoloniálna Teória.
  3. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku
  4. Igor Borišek: Island - časť 3. Geotermálne zóny
  5. Martin Sukupčák: Matovič a Kollár darujú svoj majetok štátu
  6. Marek Mačuha: Škodí viac Fico alebo Matovič?
  7. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky XC - Šimonovany Vodný hrad
  8. Věra Tepličková: Je prauda, že s poctyvostú zájdeš najdalej?
  1. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 073
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 7 198
  3. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 400
  4. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 6 382
  5. Martin Greguš: Robert Fico a jeho 2 tváre... DNES: "Povinné očkovanie je nechutný fašistický nápad". Čo myslíte, čo "hovoril" SMER v roku 2014? 5 765
  6. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 4 954
  7. Monika Vojčíkova: Len vydržte dezoláti, len vydržte! 4 450
  8. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 3 850
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Pátranie po nezvestnom Petrovi Klimčíkovi zo Zákamenného.

Na dnešnú nočnú pátraciu akciu prišlo viac ako 130 dobrovoľníkov, prehľadávajú lesy okolo dediny.


10 h
Počet prepichnutých pneumatík stále rastie.

Niekto prepichuje pneumatiky, vyberá si autá s cudzími evidenčnými číslami.


24 h
Susedské derby medzi Hruštínom a Babínom má vždy veľký náboj a príde aj veľa divákov.

Zo štrnástich účastníkov 6. ligy sa dostali do zostavy hráči z 8 klubov.


23 h
Obecný úrad je spojený s kultúrnym domom.

Starostovi boli vzorom obce z východu Slovenska a Žaškov.


25. nov

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zrážku s osobným autom v piatok v skorých ranných hodinách v Prievidzi neprežila 55-ročná chodkyňa a jej pes.


TASR 18 h

Mnoho ľudí opustilo toto oddelenie, pretože nechceli opäť zažiť podobné situácie, ako v predošlých vlnách, hovorí primár Tomáš Šulík. V článku nájdete aj video a fotky z covidového ARO v trenčianskej nemocnici.


21 h

Majiteľ gastroprevádzky na Štefánikovej ulici odmietol zaplatiť pokutu na mieste.


21 h

Policajti a hygienici riešia aj jednotlivcov pre rúška a karanténu.


25. nov

Blogy SME

  1. Tomáš Tenczer: Pár vecí, čo mať na pamäti, keď US akcie padajú o 1.000 bodov
  2. Anton Kovalčík: Postkoloniálna Teória.
  3. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku
  4. Igor Borišek: Island - časť 3. Geotermálne zóny
  5. Martin Sukupčák: Matovič a Kollár darujú svoj majetok štátu
  6. Marek Mačuha: Škodí viac Fico alebo Matovič?
  7. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky XC - Šimonovany Vodný hrad
  8. Věra Tepličková: Je prauda, že s poctyvostú zájdeš najdalej?
  1. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 073
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 7 198
  3. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 400
  4. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 6 382
  5. Martin Greguš: Robert Fico a jeho 2 tváre... DNES: "Povinné očkovanie je nechutný fašistický nápad". Čo myslíte, čo "hovoril" SMER v roku 2014? 5 765
  6. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 4 954
  7. Monika Vojčíkova: Len vydržte dezoláti, len vydržte! 4 450
  8. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 3 850
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu