Pondelok, 30. január, 2023 | Meniny má Ema

Výrobe nestačili sklady, tehly ukladali k ceste

Zubrohlavskú tehlu poznali Slováci, stavali z nej však aj Poliaci či Česi. Povojnová tehelňa mala zopár nedostatkov. Keď sa ich podarilo odstrániť, zo dňa na deň zanikla.

Jozef Čučka (vľavo) vo výrobných halách za čias, keď sa tehelni v Zubrohlave darilo.Jozef Čučka (vľavo) vo výrobných halách za čias, keď sa tehelni v Zubrohlave darilo. (Zdroj: ARCHÍV)

ZUBROHLAVA. Výrobu v tehelni spustili krátko po vojne, v roku 1947. Tisícky tehál vyrábala tridsiatka zamestnancov v biednych podmienkach. Pracovať mohli od jari do jesene. V zime technika zamŕzala. Situácia sa začala zlepšovať až po dvadsiatich rokoch.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sezónna práca

Koncom štyridsiatych rokov postavila malú fabriku skupina súkromníkov. Mali ju ani nie rok, komunisti ju v roku 1949 zoštátnili. Zmenu majiteľa však výroba nepocítila. „Začínali sme v máji, posledné tehly museli byť vypálené do novembra,“ hovorí Jozef Čučka, niekdajší riaditeľ tehelne. „V mrazoch sa robiť nedalo.“

SkryťVypnúť reklamu

Spočiatku bolo v hale zima, uhlím sa kúrilo iba v peci na vypaľovanie tehál. Ani technológia nebola na vysokej úrovni. „Tehly sme ukladali do drevených búd, prikrytých škridlou alebo plechom. Ak bolo pekne, uschli rýchlejšie.“ Ak pršalo, tehly stáli vo vode. Rozpadávajúce sa sušiarne museli po pár rokoch zvaliť a nahradiť modernejšími.

Pásom museli podkúriť

Jozef Čučka začal v tehelni pracovať v januári 1970. S výrobou tehál skúseností nemal, pomohol mu špeciálny kurz.

Ani po čiastočnej rekonštrukcii nefungovala tehelňa tak, ako by mala. „Prvý raz som bol v tehelni v decembri. Výroba stála, všetko zamrzlo. Keď sme zapli zamrznuté stroje, praskla prevodovka.“ Súčiastku sa podarilo opraviť za pár dní. Bez ďalších vylepšení však výroba bežať nemohla. „Pásy sme odspodu nahrievali, zvrchu zakrývali doskami. Časom sa nám podarilo natiahnuť vykurovanie až k nim. V prvú zimu sme však výrobu aj tak nespustili. Začali sme až na jar.“

SkryťVypnúť reklamu

Najnákladnejšia, no najlacnejšia

V lete rekonštrukcia pokračovala. Zateplili strechu, vylepšili mechanizmus. Stále však bol problém s uskladnením hliny. „V zime sme haldu zakrývali pilinami, aby nemrz-la, navrch sme hodili plachtu, aby sa lepšie zhadzoval sneh. Odkrývali sme len toľko, koľko bolo treba,“ hovorí Jozef.

Všetky fabriky na výrobu tehál mali byť rovnaké. V oravskej však veľa vecí chýbalo, bola i menšia. „Krátko po nástupe do funkcie som sa bol pozrieť v Pruskom. Na prvý pohľad bolo vidieť rozdiely. Mali oveľa väčšie sušiarne. Kým naše umelé mali kapacitu 52-tisíc tehál, do pruských vošlo až 76-tisíc. “ Aj plán mali Oravčania iný. Ako jediní vyrábali plnú tehlu. Nikto ďalší ju robiť nechcel.

ffdgfdxf

Zašlú slávu tehelne pripomínajú už len dva tehlové komíny.

SkryťVypnúť reklamu

„Bolo na ňu treba najviac materiálu, na sušenie aj vypálenie sme spotrebovali najviac tepla. Výroba bola najdrahšia, no predávala sa najlacnejšie. Dvojdierová, na ktorú išlo menej materiálu a jej výroba trvala kratšie, stála korunu deväťdesiat, plná o dvadsať halierov menej.“ Až po čase sa riaditeľovi u vedenia podarilo presadiť zvýšenie ceny.

Z Oravy do Martina

Fabrike určil hlavný podnik, kde má tehly dodať, ľuďom, kde si ju môžu kúpiť. Oravskopolhorčania chodili po tehlu do Martina, Dolnokubínčania do Zubrohlavy. „Raz prišla za mnou žena z vedľajšej dediny. Skoro plakala. Dostala od podniku tehlu, no mala si po ňu ísť až do Martina. Bola zúfalá, lebo peniaze na takú dlhú cestu nemala,“ hovorí Jozef.

„Zdalo sa mi nezmyselné, aby naši ľudia merali takú diaľku, keď majú tehelňu takmer pod nosom. Po rôznych rokovaniach a hádkach sa mi podarilo presadiť, aby si ju mohli kupovať priamo u nás. Potrebovali len potvrdenie z miestneho národného výboru, koľko jej potrebujú a na čo.“

Počasie prácu sťažovalo

Podľa plánu mala tehelňa vyrobiť ročne päť a pol milióna tehál. V najlepších časoch vyrábala aj dvojnásobok. Niečo kúpili miestni, časť išla do Poľska, Čiech.

Hlina sa do fabriky vozila zo Slanice. Po premiešaní putovala prvým pásom do podávača, odtiaľ do špeciálneho mlyna, kde sa opäť miesila. Ďalším transportným pásom išla masa do valcov a lisov s tvarovacími koncovkami. Hotové tehly odtiaľ zamestnanci vozili do umelých sušiarní.

Jedna várka sa mala sušiť asi 52 hodín. Málokedy sa to však podarilo dodržať. Veľa záviselo od počasia. Poslednou fázou výroby bolo vypaľovanie v obrovských peciach. Dĺžka opäť závisela od vysušenia tehly. Slabo vysušená tehla v peci praskala. Ak aj dobre vysušenú tehlu kurič prehrial, popraskala tiež. Z poškodených sa vyrábala antuka.

Fabrika začala horieť

V polovici osemdesiatych rokov sa tehelni prestalo dariť, tehly nešli na odbyt. Materiál sa hromadil v skladoch. „Ku koncu nám zostávalo až štyri a pol milióna tehál. Boli všade, aj okolo ciest naukla-dané,“ spomína Jozef Čučka. Spôsobila to konkurencia. Zväčšili sa tehelne v Martine, Sučanoch i Ružomberku.

Začiatok konca prišiel v decembri 1984, kedy sa vznietila pec na vypaľovanie. Podozrievali aj Jozefa. „Vraj či som všetko zabezpečil tak, ako bolo treba. No čo by som ja z pokazenej pece mal? Prípad uzavreli s tým, že v peci praskla hadica s mazutom a ten začal horieť.“

Tehelňu definitívne zatvorili v roku 1986. O prácu prišlo približne päťdesiat ľudí zo Zubrohlavy, Klina, Rabče a Oravskej Polhory. Budovy odkúpili strojárne. Plánovali tam strojárenskú výrobu. Prišiel však rok 1989, zámer nevyšiel. Dnes v starej tehelni sídli súkromná spoločnosť.

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  2. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  3. Eurohub Rokycany posilňuje a zrýchľuje spojenie s Nemeckom
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  7. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  8. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 10 879
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 6 246
  3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 968
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 938
  5. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 710
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 572
  7. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 042
  8. Máme 30 rokov, vy môžete mať predplatné na rok len za 30 eur 856

Blogy SME

  1. Ladislav Boršoš: Čaputovej úlet…
  2. Soňa Fröhlichová: Château-d’Œx – hlavné mesto teplovzdušných balónov vo švajčiarskych Alpách
  3. Jozef Sitko: Vraj samozvaný premiér Heger?
  4. Samuel Ivančák: Phil Collins, ten chlapík od vedľa
  5. Martin Krsak: Dátová analýza, programovanie a telemedicína ako spôsob nabudenia regionálnej ekonomiky?
  6. Miluna Rolinczová: MamaNávod: Ako nestratiť dieťa do 7 týždňa ?
  7. Ivan Mlynár: Kotleba by mal ísť do žalára za hoax, že policajný prezident Hamran mal ťažký infarkt
  8. Monika Kusendová: Zimné tatranské chodníčky alebo po stopách tamojších vysokohorských chát
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 29 723
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 15 521
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 215
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 7 052
  5. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 009
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 805
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 726
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 629
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Tvrdošín (v žltom) nastúpil proti Námestovu vo veľmi oklieštenej zostave. Novou tvárou bol aj Matúš Lajčin.

Na umelej tráve v Námestove sa v sobotu odohrali dva prípravné duely. Z oboch prinášame fotogalériu.


18 h
Svadba v Oravskom Veselom.

Nárast cien počítajú v stovkách eur.


20 h
Majitelia si za schátrané budovy v Tvrdošíne priplatia.

Vyššia daň má vlastníkov v Tvrdošíne motivovať k úprave neudržiavaných objektov.


28. jan
Dobrovoľníci otvoria prvú útulňu na Orave.

Opustená budova pod vysielačom stojí na medzinárodnej diaľkovej trase, ktorá vedie od Atlantiku až k Čiernemu moru.


28. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Ladislav Boršoš: Čaputovej úlet…
  2. Soňa Fröhlichová: Château-d’Œx – hlavné mesto teplovzdušných balónov vo švajčiarskych Alpách
  3. Jozef Sitko: Vraj samozvaný premiér Heger?
  4. Samuel Ivančák: Phil Collins, ten chlapík od vedľa
  5. Martin Krsak: Dátová analýza, programovanie a telemedicína ako spôsob nabudenia regionálnej ekonomiky?
  6. Miluna Rolinczová: MamaNávod: Ako nestratiť dieťa do 7 týždňa ?
  7. Ivan Mlynár: Kotleba by mal ísť do žalára za hoax, že policajný prezident Hamran mal ťažký infarkt
  8. Monika Kusendová: Zimné tatranské chodníčky alebo po stopách tamojších vysokohorských chát
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 29 723
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 15 521
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 215
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 7 052
  5. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 009
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 805
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 726
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 629
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu