Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Výrobe nestačili sklady, tehly ukladali k ceste

Zubrohlavskú tehlu poznali Slováci, stavali z nej však aj Poliaci či Česi. Povojnová tehelňa mala zopár nedostatkov. Keď sa ich podarilo odstrániť, zo dňa na deň zanikla.

Jozef Čučka (vľavo) vo výrobných halách za čias, keď sa tehelni v Zubrohlave darilo.Jozef Čučka (vľavo) vo výrobných halách za čias, keď sa tehelni v Zubrohlave darilo. (Zdroj: ARCHÍV)

ZUBROHLAVA. Výrobu v tehelni spustili krátko po vojne, v roku 1947. Tisícky tehál vyrábala tridsiatka zamestnancov v biednych podmienkach. Pracovať mohli od jari do jesene. V zime technika zamŕzala. Situácia sa začala zlepšovať až po dvadsiatich rokoch.

Sezónna práca

Koncom štyridsiatych rokov postavila malú fabriku skupina súkromníkov. Mali ju ani nie rok, komunisti ju v roku 1949 zoštátnili. Zmenu majiteľa však výroba nepocítila. „Začínali sme v máji, posledné tehly museli byť vypálené do novembra,“ hovorí Jozef Čučka, niekdajší riaditeľ tehelne. „V mrazoch sa robiť nedalo.“

Skryť Vypnúť reklamu

Spočiatku bolo v hale zima, uhlím sa kúrilo iba v peci na vypaľovanie tehál. Ani technológia nebola na vysokej úrovni. „Tehly sme ukladali do drevených búd, prikrytých škridlou alebo plechom. Ak bolo pekne, uschli rýchlejšie.“ Ak pršalo, tehly stáli vo vode. Rozpadávajúce sa sušiarne museli po pár rokoch zvaliť a nahradiť modernejšími.

Pásom museli podkúriť

Jozef Čučka začal v tehelni pracovať v januári 1970. S výrobou tehál skúseností nemal, pomohol mu špeciálny kurz.

Ani po čiastočnej rekonštrukcii nefungovala tehelňa tak, ako by mala. „Prvý raz som bol v tehelni v decembri. Výroba stála, všetko zamrzlo. Keď sme zapli zamrznuté stroje, praskla prevodovka.“ Súčiastku sa podarilo opraviť za pár dní. Bez ďalších vylepšení však výroba bežať nemohla. „Pásy sme odspodu nahrievali, zvrchu zakrývali doskami. Časom sa nám podarilo natiahnuť vykurovanie až k nim. V prvú zimu sme však výrobu aj tak nespustili. Začali sme až na jar.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najnákladnejšia, no najlacnejšia

V lete rekonštrukcia pokračovala. Zateplili strechu, vylepšili mechanizmus. Stále však bol problém s uskladnením hliny. „V zime sme haldu zakrývali pilinami, aby nemrz-la, navrch sme hodili plachtu, aby sa lepšie zhadzoval sneh. Odkrývali sme len toľko, koľko bolo treba,“ hovorí Jozef.

Všetky fabriky na výrobu tehál mali byť rovnaké. V oravskej však veľa vecí chýbalo, bola i menšia. „Krátko po nástupe do funkcie som sa bol pozrieť v Pruskom. Na prvý pohľad bolo vidieť rozdiely. Mali oveľa väčšie sušiarne. Kým naše umelé mali kapacitu 52-tisíc tehál, do pruských vošlo až 76-tisíc. “ Aj plán mali Oravčania iný. Ako jediní vyrábali plnú tehlu. Nikto ďalší ju robiť nechcel.

ffdgfdxf

Zašlú slávu tehelne pripomínajú už len dva tehlové komíny.

Skryť Vypnúť reklamu

„Bolo na ňu treba najviac materiálu, na sušenie aj vypálenie sme spotrebovali najviac tepla. Výroba bola najdrahšia, no predávala sa najlacnejšie. Dvojdierová, na ktorú išlo menej materiálu a jej výroba trvala kratšie, stála korunu deväťdesiat, plná o dvadsať halierov menej.“ Až po čase sa riaditeľovi u vedenia podarilo presadiť zvýšenie ceny.

Z Oravy do Martina

Fabrike určil hlavný podnik, kde má tehly dodať, ľuďom, kde si ju môžu kúpiť. Oravskopolhorčania chodili po tehlu do Martina, Dolnokubínčania do Zubrohlavy. „Raz prišla za mnou žena z vedľajšej dediny. Skoro plakala. Dostala od podniku tehlu, no mala si po ňu ísť až do Martina. Bola zúfalá, lebo peniaze na takú dlhú cestu nemala,“ hovorí Jozef.

„Zdalo sa mi nezmyselné, aby naši ľudia merali takú diaľku, keď majú tehelňu takmer pod nosom. Po rôznych rokovaniach a hádkach sa mi podarilo presadiť, aby si ju mohli kupovať priamo u nás. Potrebovali len potvrdenie z miestneho národného výboru, koľko jej potrebujú a na čo.“

Počasie prácu sťažovalo

Podľa plánu mala tehelňa vyrobiť ročne päť a pol milióna tehál. V najlepších časoch vyrábala aj dvojnásobok. Niečo kúpili miestni, časť išla do Poľska, Čiech.

Hlina sa do fabriky vozila zo Slanice. Po premiešaní putovala prvým pásom do podávača, odtiaľ do špeciálneho mlyna, kde sa opäť miesila. Ďalším transportným pásom išla masa do valcov a lisov s tvarovacími koncovkami. Hotové tehly odtiaľ zamestnanci vozili do umelých sušiarní.

Jedna várka sa mala sušiť asi 52 hodín. Málokedy sa to však podarilo dodržať. Veľa záviselo od počasia. Poslednou fázou výroby bolo vypaľovanie v obrovských peciach. Dĺžka opäť závisela od vysušenia tehly. Slabo vysušená tehla v peci praskala. Ak aj dobre vysušenú tehlu kurič prehrial, popraskala tiež. Z poškodených sa vyrábala antuka.

Fabrika začala horieť

V polovici osemdesiatych rokov sa tehelni prestalo dariť, tehly nešli na odbyt. Materiál sa hromadil v skladoch. „Ku koncu nám zostávalo až štyri a pol milióna tehál. Boli všade, aj okolo ciest naukla-dané,“ spomína Jozef Čučka. Spôsobila to konkurencia. Zväčšili sa tehelne v Martine, Sučanoch i Ružomberku.

Začiatok konca prišiel v decembri 1984, kedy sa vznietila pec na vypaľovanie. Podozrievali aj Jozefa. „Vraj či som všetko zabezpečil tak, ako bolo treba. No čo by som ja z pokazenej pece mal? Prípad uzavreli s tým, že v peci praskla hadica s mazutom a ten začal horieť.“

Tehelňu definitívne zatvorili v roku 1986. O prácu prišlo približne päťdesiat ľudí zo Zubrohlavy, Klina, Rabče a Oravskej Polhory. Budovy odkúpili strojárne. Plánovali tam strojárenskú výrobu. Prišiel však rok 1989, zámer nevyšiel. Dnes v starej tehelni sídli súkromná spoločnosť.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  2. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  3. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  6. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  7. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  8. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dala deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 749
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 12 592
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 673
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 633
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 271
  6. Aká je chémia vôní 9 049
  7. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 669
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 636
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 8 585
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 075
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Orava je v boji s koronavírusom teraz vzorom

Imunita na COVID-19 po vyliečení vydrží len tri mesiace, narastajú obavy z tretej vlny.

Testovanie pomáha odhaliť šíriteľov vírusu.

Evanjelici požičali svoju budovu katolíkom

StarostaJán Hančiak: Kresťania v Párnici držia spolu.

Vynovené priestory domu smútku

Stolnotenisti Nižnej sa posilnili o slovenských reprezentantov

Náš jediný zástupca v najvyššej stolnotenisovej súťaži na Slovensku verí, že sa sezóna obnoví v januári.

Nižná stihla doma odohrať dva domáce duely.

Hokejistom Dolného Kubína pomôže ruský útočník

Chcel ísť do zahraničia, aby sa dostal do reprezentácie.

Jegor Turčak (vpravo) prichádza do Dolného Kubína.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

AKTUÁLNE: V Čadci našli ďalších utečencov

Ich strastiplná cesta sa skončila na Kysuciach.

V Jasnej spustia lyžovačku už v sobotu

Do strediska pustia len obmedzený počet lyžiarov.

Už ste čítali?