TVRDOŠÍN. Kamenárstvo v Oravskom Bielom Potoku dopĺňalo poľnohospodársku výrobu. Materiálnou základňou bol tvárlivý kameň – pieskovec. Prvým výrobným produktom osly na brúsenie kôs. Boli to naozaj dobré osly, nezodierali kosám ostrie.
S rozvojom mlynárstva na Orave vzrástla požiadavka na mlynské kamene. Tie sa v Oravskom Bielom Potoku vyrábali už v roku 1728. Dali sa dobre kovať, mleli kvalitnú múku. Postupne sa sortiment kamenárskych výrobkov rozširoval. Okrem mlynských kameňov a osiel sa začali vyrábať brúsne točence, kamenné kvádre, dlaždice, bahríky na stavbu pecí a zotrvačníkové kolesá na rumpály studní (rumpál – ručný drevený naviják na studni).
Umelci
Neskôr bielopotockí kamenári zapojili do remeselnej výroby aj estetické cítenie. Začali vyrábať sakrálne kamenné výrobky – kríže, sochy svätých a súsošia. Z dielní vychádzali aj náhrobné kamene, plastiky a reliéfy. Majstri robili mariánske stĺpy, sochy sv. Jána Nepomuckého, sv. Floriána, morové kríže i hlavné kríže na cintoríny.
Spomínané umelecké diela nájdeme skoro vo všetkých dedinách slovenskej a poľskej Oravy i v blízkom Liptove. Najviac ich je v obciach Studenej doliny.
Kamenárka Verona
Kvádre od bielopotockých kamenárov splavovali pltníci až do Budapešti. Vymurované sú z nich izbice Alžbetinho mosta na Dunaji (Erzsébet hít). Úžitkové remeselné výrobky z kameňa vyrábali bielopotocké rody Pašerbovcov, Grígľovcov, Ťapajovcov, Hamáňovcov a Kováčovcov. V umeleckom stvárnení kameňa vynikali Bielopotockí, najmä Alexander a Ján. Sochy vyrábal aj Jozef Gávlik, Karol Pašerba a pán Ťapaj. Precíznou prácou vynikala Verona Pašerbová.
Kamenári si svoje pracovné postupy prísne strážili. Pracovali za vysokou bránou alebo v humne, bez účasti verejnosti. Skúsenosti odovzdávali len svojim deťom alebo blízkym príbuzným. Kamenárstvo bola tvrdá práca s rizikom silikózy pľúc.
Dolná Orava
Štiepavé vlastnosti karpatského pieskovca využili aj Dolnooravci. Zruční ľudia z Medzibrodia, Bzín, Medzihradného, Pucova, Pribiša a Pokrývača začali tesať osly, bahríky, brúsky, obkladačky, náhrobné dosky, kamenné bloky do múrov obytných domov a kostolov.
Pieskovec špinavosivej farby bol výborným materiálom na výrobu úžitkových predmetov. Remeselné využitie kameňa siaha až do 17. storočia. V roku 1642 viezli oravskí pltníci kamenné dlaždice na vydláždenie far-ského kostola v Trenčíne. Kamenári v Bzinách, Medzibrodí a Pucove vyrábali štvorcové, obdĺžnikové a šesťuholníkové dlaždice.
Banvágeľ
Každá z dedín mala svoje kameňolomy. Najlepšie bane na lomový pieskovec boli v Medzibrodí, vrstvy sú tam uložené vodorovne. V Pucove mal kameň zelenkavú farbu.
Lomovými nástrojmi boli krompáče, lopaty, štangle, kladivá a kliny. Na odvážanie zeminy z lomu kamenár Šinál – Šuda v Medzibrodí zostrojil v roku 1907 vozík – banvágeľ, ktorý sa pohyboval na drevených koľajniciach.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bolo v Medzibrodí 16 kamenárov, v Pucove 10, v Bzinách deväť.
Dlaždice na hrad
Najvýznamnejším kamenárom v Medzibrodí bol Ján Dudáš. Vyrábal osly, dlaždice, schody, brúsky, pomníkové dosky. Mal široký okruh odberateľov. Dudáš zamestnával 15 až 20 ľudí. Pre nožnicovú fabriku v Radvani dodával brúsky s priemerom 160 až 180 centimetrov. Najväčší brús mal priemer dva metre, hmotnosť 12 q. Dudáš skončil s výrobou v roku 1930.
Kamenárska výroba v Medzibrodí bola obnovená v roku 1959. Pamiatkostav zo Žiliny potreboval pre opravy na Oravskom hrade pieskovcové dlaždice. Pre tento účel založil v Medzibrodí výrobňu s piatimi zamestnancami. Okrem Pamiatkostavu z nej odoberali výrobky aj iné organizácie a súkromníci. Brúsy žiadali papierne a celulózky v Ružomberku, v Žiline a v Harmanci.
Kamenárska výroba v Oravskom Bielom Potoku i na dolnej Orave pretrváva, v drobnom. Hlavne starí kamenári – dôchodcovia vyrábajú pre súkromníkov osly a brúsy – točence. Po výrobkoch je stále veľký dopyt, ale výroba odumiera. Spolu so starými majstrami.
Ďalšie články z rubriky:
Po horských potokoch sa plavili kozy
Pred pánom inžinierom sa bolo treba ukázať
Opití dedinčania rozbili pánovi Dedinskému celý voz riadu
Drevenými gombíkmi z Tvrdošína sa zapínali aj cudzinci
Talianski baníci hľadali zlato v roháčskych skalách
Na Vianoce sedemdesiat rýb do každej rodiny
Najviac zveri skántrili Poliaci
Zverostrážca zarábal štrnásť korún
Chlieb furmana mal vždy drevenú príchuť
Dedinčania zásobovali doskami hradné panstvo
Plátenníci zašli až do Jeruzalema, Alexandrie a Káhiry
Pestovanie zemiakov ukončilo éru neustáleho hladu
Čistotný bača bol kedysi celebritou
