VYŠNÝ KUBÍN. Prvú slnečnú fotovoltaickú elektráreň na strednom Slovensku postavil Igor Kubiš v roku 2009. V porovnaní s vlaňajškom zvýšil jej výkon viac ako dvojnásobne, z 24 na 54 kilowattov. K amorfným a monokryštalickým panelom pribudli polykryštalické.
Nič nie je isté
Z jedenapolročnej prevádzky zelenej elektrárne vyplýva, že nič nie je isté. Všetko závisí od prírody. Radiť začiatočníkom si Igor Kubiš netrúfa, odhadnúť návratnosť investícií už vôbec nie.
„Nedá sa to zovšeobecniť. Ak by bol každý rok ako minulý, návratnosť by bola sto rokov. Sledovať oblohu vopred je stratou času. Podľa prognóz mala elektráreň vlani v máji vyrobiť 2743 kilowattov, no keďže pršalo, vyrobila ich 1929. Toho roku bol predpoklad 6374 kilowattov, skutočnosť 7921. Je to celá veda.“
Sopka
Keď vlani vybuchla sopka na Islande, na paneloch sa objavili mastné kvapky podobné peľu. Výkonnosť elektrárne znížili asi o štvrtinu. Zišli až po zime, spolu so snehom. Toho roku sa situácia zopakovala.
„Nikto s tým nepočítal. Alebo dážď. Jeden deň prší, je zamračené. Druhý deň je presne tak isto, no elektráreň funguje úplne ináč. Namiesto predpokladaných 20-30 percent inštalovaného výkonu štyri-päť. Je to barometer. Rozprával som sa so švagrom – letcom. V oblakoch je každý deň. Niekedy majú meter, inokedy kilometer. Len Pán Boh vie, čo za bordel tam je,“ hovorí Kubiš.
Vyhrávajú amorfné
Základ elektrárne tvorí 328 amorfných panelov. „Mám aj monokryštalické. Sú účinné, keď je jasno. Čo je málokedy, vďaka priehradám. Keď nie je na oblohe obláčik, tak opar. Čo na Dolniakoch rozfúka, s tým sa u nás musíme jednoducho zmieriť. Na solárne navádzače mi známy odporučil polykryštalické panely. Niekedy dosahujú lepšie výsledky ako amorfné, z čoho sme všetci v šoku. No keď je zlé počasie, amorfné vyhrávajú.“
Kombinovaná elektráreň na streche, s časťou naklonenou na východ a druhou na západ, sa zatiaľ neosvedčila. „Keď napadne sneh, koniec. Kým nezmizne, elektráreň nefunguje.“
Solárne panely. Premieňať slnečné lúče na elektrinu sa im zatiaľ darí.
Pozor na výrobcov
Igor Kubiš sa prednedávnom vrátil z Mníchova. Z niektorých výrobcov bol zhrozený. „V snahe predať hovoria bludy. Tvrdia napríklad, že keď v zime o desiatej vyjde slnko, sneh spadne a elektráreň začne pracovať. Je to pravda, ale iba v prípade teploty nad nulou. Ak je mráz, sneh nespadne, nech by slnko akokoľvek svietilo. Presvedčil som sa o tom v zime, dva týždne bolo krásne, ale, žiaľ, mráz.“
Podnikateľ sa preto rozhodol použiť fintu. Keď začalo snežiť, umiestnil navádzače do zvislej polohy. „Vyšlo to. Polykryštalické panely potrebujú veľa svitu a chlad. Marec a apríl boli z hľadiska výkonu najlepšie. V lete je to o čosi horšie. Ak je viac ako 25 stupňov, účinnosť panelov každým jedným stupňom klesá o päť percent.“
Kubiš odporúča dobre zvážiť aj dodávateľa. Panely z Číny, Kórey či Indie sú v porovnaní s európskymi o polovicu lacnejšie. Mal už dve vážne poruchy, náhradné diely prišli z Nemecka do Vyšného Kubína do troch dní. V prípade Číny to vraj trvá aj dva-tri mesiace.
Chce to odvahu
Odvahu pustiť sa do výstavby nadobudol po vzhliadnutí obrovských kolosov vo svete. Zatiaľ neľutuje. „Toto je v porovnaní s nimi iba sranda. Bolo to buď alebo. Neprebádaná oblasť, veľké investície. Podnikal som vo viacerých oblastiach. Myslím si, že táto by skrachovať nemala. Vonku do toho investujú šialené peniaze, musí to fungovať.“
Slnečná elektráreň vo Vyšnom Kubíne doposiaľ vyrobila zhruba 30-tisíc megawattov elektrickej energie. „Z pohľadu ekológie to považujem za prínos. Vidíte, čo sa stalo v Japonsku. Ak to nezvládla silná ekonomika, čo taký štátik ako my. Tvrdenia o škodlivosti pre životné prostredie pokladám za hlúposť. Takáto elektráreň maximálne spadne. Je za tým silná jadrová loby. Vo svete je to boom, u nás sa to utlmuje. Vraj ľudia doplácajú na naše dotácie. A na desaťnásobne vyššiu štátnu správu, ako je potrebné, nedoplácajú?“
