TVRDOŠÍN. Plť sa skladala zo 16 až 26 driev s dĺžkou 15 až 30 metrov. Aby prešla pomedzi izbice mostov, široká bola najviac osem metrov. Objem prepravovaného dreva bol 10 až 25 metrov kubických. Na plti sa splavovali rôzne materiály a tovary. Hranoly, dosky, šindle, pieskovcové kvádre a obklady, bahríky, košíky, drevené riady, sudy, soľ či plátno.
Dve zviazané plte tvorili zväzok, tri trojku. Menšie plte splavované po horných tokoch horských potokov sa volali kozy. Skladali sa z 10 až 15 brvien.
Tajchy
Na uľahčenie splavovania sa na malých vodných tokoch budovali vodotechnické zariadenia nazývané tajchy. Prvé dva postavil Oravský komposesorát v Oravskej Polhore v roku 1825. Tajch v Jalovci mal drevenú hrádzu vysokú 11,3 metra, za tri hodiny zaplavil 2,6 hektára.
Vodná nádrž v Borsučej doline mala 1,95 hektára, jej vypúšťanie štyrmi otvormi trvalo dve hodiny. Tajch v Zákamennom – Flajšovej bol postavený v rokoch 1864 – 1866. Akumuláciu vody tam zabezpečovali aj pomocné zdvíhadlá, ktoré sa mohli vypúšťať trikrát denne. Tajch bol aj v Mútnom vo Furnadovej.
Deň do Žiliny
Do vypúšťacieho prúdu postupne uvoľňovali prichytené plte, ktoré splavovali do Slanice, Námestova a Tvrdošína. Tam ich ďalší pltníci upravili do väčších celkov a splavovali do Žiliny, Piešťan, Komárna alebo až do Budapešti. Najviac pltníkov, okolo sto, bolo v Nižnej. V Tvrdošíne a v Nižnej sa nakladal tovar. Na dobrej vode sa plte pri mesiačku plavili aj v noci.
Plávali v skupinách, jedna za druhou, aby si pltníci pri nehode navzájom pomohli. Pri výdatnej snežnej vode doplávali do Žiliny za deň. Do Komárna za štyri-päť dní. Pltníci pribíjali plte, oddychovali a večerali u známeho krčmára vždy na osvedčených miestach. Stravu si ohrievali aj na plti, na ohnisku zo skál a ílovitej hliny.
Pltníkov obyčajne vyplácali faktori v pltníckych krčmách v mieste doplavby. Cesta domov železnicou a šťastný návrat k rodine boli najkrajšou epizódou pltníckeho remesla.
Košík pre nemluvňa
Košíky sa vyrábali z vŕbového prútia okolo oravských riečok a potokov. Najjednoduchšie košíky mali jedno ucho. Nosilo sa v nich seno, sečka, obilie, slama a okopaniny. Dvojuché košíky – opálky sa používali pri výkope a triedení zemiakov. Vo väčších obdĺžníkových košíkoch – košalkách spali nemluvniatka. Plietli sa z lúb, boli dlhé 60 – 70 centimetrov, vysoké 30 centimetrov.
Z prútia sa vyrábali aj vložky medzi drabiny vozov, volali sa košiny. Boli dve, predná, so zníženým okrajom, a zadná. Košiny sa používali pri vození mládze, tovaru alebo pri výjazde na jarmoky. Z olúpaných vŕbových prútov sa plietli malé košíčky. Na Božie telo z nich dievčatá sypali lupienky z kvetov pred oltárnou sviatosťou. V obdĺžnikových košalkách z rovnakých prútov nosili ženy nákup z obchodov. Z lúb sa plietli aj ozdobné košíky.
V Rabčiciach zruční majstri opletali sediaci priestor tzv. zakopanských saní vyvarenými jaseňovými lubmi, boli to dlhé ploché výlupky z jaseňových kmeňov. Vyfarbené sane vyzerali impozantne. Vozili sa v nich svadobčania, sprievod koľady i jarmočníci.
Ďalšie články z rubriky:
Pred pánom inžinierom sa bolo treba ukázať
Opití dedinčania rozbili pánovi Dedinskému celý voz riadu
Drevenými gombíkmi z Tvrdošína sa zapínali aj cudzinci
Talianski baníci hľadali zlato v roháčskych skalách
Na Vianoce sedemdesiat rýb do každej rodiny
Najviac zveri skántrili Poliaci
Zverostrážca zarábal štrnásť korún
Chlieb furmana mal vždy drevenú príchuť
Dedinčania zásobovali doskami hradné panstvo
Plátenníci zašli až do Jeruzalema, Alexandrie a Káhiry
Pestovanie zemiakov ukončilo éru neustáleho hladu
Čistotný bača bol kedysi celebritou
