NÁMESTOVO. Priehrada patrí do druhého stupňa ochrany. Niektoré územia sú chránené viac. V najvyššom, štvrtom stupni, sú zaradené tri oblasti z námestovskej časti – Zubrohlavská zátoka, Bobrovský štít a ústie Čiernej Oravy. Územia sú súčasťou Natury 2000, majú medzinárodný význam. Dôvodom sú vzácne druhy vtákov, ktoré tam hniezdia.
Ochranári opakovane žiadajú návštevníkov, najmä rybárov, aby dodržiavali obmedzenia – zákaz vjazdu autom do chránenej oblasti, zákaz bivakovania či zakladania ohňa. Márne.
Zmizli značky aj rampy
Lokality v štvrtom stupni ochrany sú označené. Kedysi ochranári umiestňovali značky na drevené stĺpiky. Dlho nevydržali. Tabule ľudia zničili, drevo spálili. Na začiatku tohtoročnej rybárskej sezóny, prvého júna, zvolili ochranári iný spôsob. Značky umiestnili na stromy, minimálne tri metre nad zemou, aby boli viditeľné, ale nedosiahnuteľné.
„Po troch dňoch sme našli strom so značkou spílený,“ povedal Jaroslav Hucík, člen stráže prírody Chránenej krajinnej oblasti horná Orava (CHKO). V minulosti robili aj iné opatrenia. Prekopávali cestu, aby po nej nemohli prejsť autá. Pred zákaz vjazdu dávali železné rampy. Priekopy niekto zasypal, závory najskôr poškodili, potom ukradli. „Nemáme na výber, musíme robiť kontroly a dávať pokuty,“ povedal Róbert Trnka, riaditeľ CHKO.
Treba len kompromis
Pešo a v tichosti sa môžu rybári, ale aj ostatní návštevníci pohybovať po celej priehrade. Arogancia niektorých však siaha až tak ďaleko, že parkujú úplne na brehu nádrže. „Večer je to tam všetko rozsvietené, hučia autá. Cez lúky sú vyjazdené cesty, na územiach,
ktoré sú za normálnych okolností zatopené,“ hovorí riaditeľ. Ochranári akceptujú, že rybári musia veľkú výbavu k vode dopraviť. Sú rybárske oblasti, kde sa autom legálne dostanú takmer až na breh. Treba nájsť kompromis a chuť spolupracovať, s ktorou sa, žiaľ, ochranári často nestretávajú. „My sme ho našli. Nevyhlásili sme celú priehradu za chránené územie. Dokonca sme urobili výnimky, že aj v chránených častiach sa v júli a auguste môže bivakovať a stanovať. Snažíme sa vychádzať rybárom v ústrety, chceme len, aby bol v troch najchránenejších oblastiach pokoj aspoň počas júna, kedy začína hniezdenie. No pár jednotlivcov nič nerešpektuje,“ hovorí Trnka.
Sú tam, aj keď ich nevidieť
Ochranári kontrolujú zátoky v severnej časti priehrady minimálne trikrát do týždňa. V prvú májovú nedeľu zinkasovali pokuty za 150 eur. Priestupkov zistili omnoho viac. „Nemáme záujem vyberať pokuty, nemáme z nich nič. Nechceme konflikty. Boli by sme radi, keby návštevníci rešpektovali obmedzenia, ktoré slúžia svojmu účelu,“ hovorí Hucík.
Rybárska obec združuje rozsiahle spektrum ľudí. Väčšina je tolerantná. Tí nepoučiteľní však zväčša vrhajú zlé svetlo na celú skupinu. Nie vždy ide len o rybárov. „No keď cudzí návštevníci vidia, že domáci príkazy môžu porušovať, povedia si, že to môžu robiť aj oni.“
Niektorí majú pocit, že územia sú chránené zbytočne. Veď tam chodia pravidelne a zatiaľ žiadneho vzácneho vtáka nevideli. Zabúdajú, že plaché zvieratá sa hlučným prostrediam vyhýbajú. „Hniezdi tam orliak morský, najväčší orol v Európe. Aj tento rok má dve mláďatá. Jeho hniezdenie je však akési nepokojné, stále ho niečo ruší. Je tam ohrozený bocian čierny, rybár riečny, kalužiačiky, rybárik riečny. Ide pritom o európsky, nielen celoslovensky významné druhy, ktorých ubúda už aj u nás.“
Verejní činitelia
Arogancia aj agresia ľudí z roka na rok stúpa. Členovia stráže prírody majú právomoci verejných činiteľov. Môžu kontrolovať rybárske povolenky aj návnady, čo mnohí nevedia. Neraz sa stalo, že strážcovia požadované doklady nedostali, viackrát ich rybári aj napadli. Chybu si uvedomili až na policajnej stanici s putami na rukách.
Ak sa situácia nezlepší, ochranári pristúpia k zvýšeniu pokút, rozšíria spoluprácu s políciou. V tom prípade sa však už problém bude riešiť v trestno-právnej rovine, sankcie budú vyššie i prísnejšie. „Asi nebudeme mať inú možnosť. Keď niekoho počas jednej sezóny pokutujeme aj trikrát, nič iné pravdepodobne nezaberie,“ hovorí Hucík.
