Počas sezóny ste odišli zo štruktúr MFK Dolný Kubín. Nevideli ste žiadnu ďalšiu víziu pokračovania práce v klube?
- Pre odpoveď sa vrátim do minulosti. Prvá liga padla Kubínu pred dvoma rokmi po odhlásení Žiaru nad Hronom ako manna nebeská. Aj vtedy, aj teraz budem tvrdiť, že sme na to neboli pripravení ani finančne, ani funkcionársky, ani hráčsky. Nesmiernym úsilím všetkých zainteresovaných, predovšetkým vďaka dvom veľkým hlavným sponzorom, sa nám podarilo v I. lige účinkovať dva roky. Vzhľadom na finančnú náročnosť a na zdroje jej krytia bolo iba otázkou času, dokedy bude sponzorov baviť vykrývať takmer všetky náklady. Prvý rok bol ešte euforický z postupu, ale v druhom sa začali prejavovať všetky negatíva, ktoré I. liga priniesla. Pozeranie sa iba na dospelých a permanentný nedostatok financií mali za následok totálnu deštrukciu v mládežníckych mužstvách. Taktiež mi chýbalo väčšie zapojenie vlastných odchovancov do kádra dospelých. Z dlhoročných skúseností viem, že budovanie mužstva na cudzích hráčoch je dlhodobo finančne neúnosné. Už v zime sme uvažovali o odhlásení sa zo súťaže. Nakoniec sme ju dohrali a podarilo sa nám aj zachrániť, ale podľa mňa je to Pyrhovo víťazstvo, ktoré bude klub stáť ešte veľa. Takže odpoveď je pomerne jasná. Vízia je o budúcnosti a tú som nevidel. Z klubu som však odišiel pre iné súvislosti.
Nebol to z vašej strany unáhlený krok?
- Určite si mnohí povedia, že ušiel z boja, keď videl, že nie sú peniaze. Nemyslím si to. Pracoval som v klube od roku 2001 a nikdy sme nemali dosť peňazí. Vždy sa to plátalo kadejakými pôžičkami a neraz som požičiaval peniaze aj ja. Napriek tomu sme sa postupne prepracovali z V. ligy do I. ligy. Za desať rokov slušný výkon. Nepočítam množstvo sobôt a nedieľ, ktoré som strávil na ihrisku pri všetkých kategóriách. Iní si užívali víkendy a možno ani nevedeli, ako nejaký futbal funguje. Druhí zas ničím nepomohli, ale statočne kritizovali a ohovárali. Dlho som sa rozhodoval a sám seba pýtal, či to ešte má zmysel. Nechcel som sa však dožiť situácie z roku 1996. Keď som prvýkrát odišiel od futbalu a partia dobrodruhov ho dostala zo špičky III. ligy do piatej. Nakoniec zvíťazil zdravý rozum. Mne sa uľavilo a mnohým sa uľavilo tiež.
MFK má problémy s finančným zabezpečením novej sezóny. Čaká peniaze od mesta, no zdá sa, že to musí riešiť iné veci. Nebolo chybou manažmentu, že nedokázal získať financie a spoliehal sa iba na mesto a hlavného sponzora?
- Realita je taká, že všetky kluby v I. lige sú pevne naviazané na mestské rozpočty. Aj v hladových oblastiach Rima-vskej Soboty či Lučenca financujú ligu v rozhodujúcej miere mestá. Bohužiaľ u nás to tak už historicky nie je. Preto sa s nimi nemôžeme rovnať ani u nás, ani vo vypadávajúcom Púchove. Ak by sme čakali iba na peniaze z mesta, tak by sme túto súťaž nikdy nehrali. Financie, ktoré sme v minulých rokoch z mestského rozpočtu dostávali, nestačili ani na mládež. Súhlasím s názorom, že ak chce niekto hrať I. ligu dospelých, mal by si zabezpečiť peniaze zo sponzorských príspevkov, ale mládež by malo financovať mesto. Ak vieme nájsť viac ako dvestotisíc eur na dve základné umelecké školy, mali by sme nájsť peniaze aj na šport. Nie všetci chcú byť hudobní a výtvarní umelci. Niektorí chcú aj športovať. Pri jednaniach s potenciálnymi sponzormi som vždy počúval tú istú otázku. Akým spôsobom sa na financovaní podieľa samospráva?
Myslíte si, že sa napokon Dolný Kubín do druhej najvyššej súťaže prihlási?
- Podľa môjho názoru nie. Kapitola I. ligy s Dolným Kubínom je skončená. My, ktorí sme boli pri tom, povieme si fajn, história to zaregistruje, ale svet pôjde ďalej. Bojím sa, či sa nájde niekto, kto bude pokračovať aspoň v III. Lige. Bolo by dobré, ak by kubínsky futbal neskončil definitívne, pretože na budúci rok sa budú reorganizovať súťaže a Kubín do III. ligy určite patrí. Vzhľadom na možnosti je to v súčasnosti maximum.
Čo vás na tejto situácii najviac mrzí?
- Mrzí ma to, že po volejbale, basketbale a hokeji končí aj futbal. Mrzí ma, že desať rokov práce vychádza navnivoč. Mrzí ma, že za tie roky sme nedokázali dostať do obrazu mnohých poslancov mesta, ktorí ani možno nevedia, za akých podmienok to tu všetko fungovalo. V minulom volebnom období som bol poslancom. Viem, aké naivné predstavy niektorí mali. Aj na našej strane je asi chyba. Za tie roky sme nedokázali nadchnúť zodpovedných pre väčší záujem o futbal. Dlhé roky to ťahali hlavne sponzori a dnes, keď stratili chuť, niet nikoho, kto by povedal ako ďalej.
Kam teda podľa vás kubínsky futbal kráča?
- Neviem. Zatiaľ len vidím, že agónia naberá na sile. Obávam sa, že niet toho, kto ju zastaví. Bodaj by som sa však mýlil.
Budete mať chuť ešte niekedy v dolnokubínskom futbale pracovať?
- Pokiaľ sa nájde niekto, kto to bude s kubínskym futbalom myslieť seriózne a bude mať záujem o moje skúsenosti, tak prečo nie? Futbal mi napĺňa celý život a nerád by som sa ho vzdal.
Kubínska mládež bude hrať. Muži zatiaľ nevedia, akú súťaž
Dolnokubínsky futbal je v ťažkej pozícii. Mládež aj prvoligové mužstvo dospelých ešte donedávna nevedeli, ako na tom sú.
Veci sa však pohli správnym smerom aspoň pri mládeži. Prvoligista stále nevie, ako ďalej. Blíži sa termín podania prihlášky do I. ligy dospelých, je ním streda 15. júna. Zástupcovia klubu na čele s majiteľom Jozefom Laštíkom rokovali s primátorom Romanom Matejovom o ďalšej budúcnosti klubu. „Nielen s mestom sme prebrali podmienky ďalšieho fungovania dolnokubínskeho futbalu. Stretli sme sa aj s viacerými sponzormi. Stále nevieme, či muži budú hrať I. ligu alebo inú nižšiu súťaž. Podarilo sa nám finančne vykryť mládež. Žiaci aj dorastenci v súťažiach nasledujúceho ročníka chýbať nebudú,“ povedal Jozef Laštík.
