Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Černobyľ – pusto a ticho, hračky bez detí, domy bez ľudí (jún 2011)

Nikde nikoho, všade hrobové ticho. Len v jednej biednej chalúpke oddychuje životom unavená starenka. Vyhnali ju z vlastného domu. Po rokoch sa rozhodla pre návrat.

Simona Mikušová v miestnom kultúrnom dome. Fotografií má veľa, na máloktorých je však aj ona. „Nezdalo sa mi vhodné fotiť na tých miestach."Simona Mikušová v miestnom kultúrnom dome. Fotografií má veľa, na máloktorých je však aj ona. „Nezdalo sa mi vhodné fotiť na tých miestach." (Zdroj: ARCHÍV (SM))

DOLNÝ KUBÍN. Tichý zabijak. Slovné spojenie najlepšie vystihujúce ukrajinský Černobyľ. „Keď cestujete do Iraku, viete, že sa tam bojuje. Nebezpeční sú ozbrojení vojaci, bomby. V Černobyle však hrozbu, ktorá na vás číha na každom rohu, nevidíte,“ hovorí oravská cestovateľka Simona Mikušová.

Nová destinácia

Mesto na severe Ukrajiny bolo pred dvadsiatimi rokmi ako každé iné. Až do 26. marca 1986, kedy sa do dejín navždy zapísalo čiernymi písmenami.

Bolo krátko po jednej v noci, keď sa Pripjaťou ozval výbuch. V neďalekej jadrovej elektrárni explodoval štvrtý reaktor. Do ovzdušia začalo unikať obrovské množstvo rádioaktivity. Havária natrvalo poznačila životy státisícov ľudí. Mestečko Pripjať sa v priebehu piatich dní úplne vyľudnilo. Niekoľko rokov po havárii doň nesmel vstúpiť nikto okrem vojakov. Pred časom sa však opäť začalo zapĺňať. Stáva sa netradičnou, no čoraz vyhľadávanejšou turistickou destináciou.

Skryť Vypnúť reklamu

„Viackrát som premýšľala, ako dokáže človek svojím konaním zmeniť život niekoľkým generáciám, uškodiť človeku i prírode,“ hovorí Simona. „Je to súčasť našej histórie, preto som si povedala, že treba vidieť aj jej odvrátenú, nepeknú stránku.“

Povedia len to, čo im vyhovuje

Siedmim kamarátom trvalo trištvrte roka, kým od ukrajinskej vlády dostali potrebné povolenia. V zakázanej zóne sa im podarilo vybaviť aj ubytovanie. Rezervovať si ho však museli rok vopred. „Bez povolenia od vlády sa dnu nedostanete. Sami si nemôžete vybrať ani termín. Už sme mali cestovať, keď nám na poslednú chvíľu termín o mesiac preložili. Bez vysvetlenia. Ak chcete ísť, musíte sa prispôsobiť. Inak to nejde.“ Obmedzený je aj počet návštevníkov na deň. „Okrem nás tam nikto iný nebol.“

Skryť Vypnúť reklamu

thrhtr

V miestnej škôlke zostali oo deťoch len hračky, knihy, papučky.

Slováci vyzbrojení dozimetrami na meranie intenzity žiarenia dostali hneď po príchode sprievodcu – jedného z vojakov, ktorí nepretržite strážia uzavretú zónu. Celý čas dohliadal, aby sa nepohybovali na miestach s extrémne vysokou rádioaktivitou. Dozeral aj nato, aby sa nedostali tam, kde ich nechceli mať. „Bol tam radar, v ktorom prebiehajú nejaké výskumy,“ povedala Simona Mikušová. „Nepustili nás k nemu. Podobne to bolo aj s halou, ktorú po havárii kompletne očistili od rádioaktivity. Boli sme aj dnu. Okrem miestnosti plnej jódových tabletiek bola budova úplne prázdna. Pýtali sme sa, čo sa tam skúmalo, no nič sme sa nedozvedeli. Je to zvláštne, veľa vecí taja.“

Pripjať – mesto duchov

Prísnych bezpečnostných opatrení je v zakázanej zóne viac než dosť. Areál je kompletne oplotený. Všetko je pod drobnohľadom ozbrojených vojakov. Dostať sa do mestečka Pripjať nie je jednoduché. Povinné kontroly pri vstupe do zóny aj pri odchode z nej musí absolvovať každý.

Skryť Vypnúť reklamu

Simona s kamarátmi strávila v najviac postihnutej oblasti celý deň. „Nikde nebolo ani živej duše, no v každej budove, dome, byte zostalo všetko na svojom mieste. Ľudia opúšťali domovy narýchlo, zobrali si len peniaze a najnutnejšie oblečenie. Sľubovali im, že sa vrátia.”

Prehnité podlahy i stropy

Najsilnejšie emócie prežívala v miestnej škôlke a škole. „V škole je jedna miestnosť plná rozhádzaných plynových masiek. Deti vraj mali pár dní pred katastrofou fiktívny poplach. V ďalšej sme objavili oblečenie hasičov, ktorí hasili prvotný požiar v elektrárni. Mnohí z nich do týždňa zomreli na následky ožiarenia. Radiácia tam bola obrovská.“

trsrdtr

Spustnuté a prázdne budovy vyvolávajú v návštevníkovi zvláštne pocity.

V skrinkách vydeli návštevníci detské papučky, na zemi sa povaľovali poškodené hračky, na laviciach čakali na deti otvorené šlabikáre. Na hrôzostrašnosti pridáva miestu aj biedny stav budov. „Škôlka sa pomaly rúca. Je prehnitá, kráčajúc po podlahe na prvom poschodí som cítila, ako sa mi nohy vtískali do rozpadávajúcej sa tehly. Niektoré časti sú už prepadnuté, je len otázkou času, kedy to spadne celé. Podobne to vyzerá aj v nemocnici, v ktorej je kompletné zariadenie, operačné stoly, všetky nástroje.“

Simona si neraz uvedomila, že by sa tam určite nechcela ocitnúť sama. „Niektoré miesta na mňa pôsobili desivo. Napríklad nemocnica - bolo tam nepríjemné ticho, v obrovských halách sa neprirodzene ozývalo každé šuchnutie. Noc by som tam nestrávila ani za nič.“

Kompenzácia – desať centov na mesiac

V Pripjati už štvrťstoročie nikto nežije. Do susedných dedín sa však po pár rokoch mohli vrátiť starí ľudia – dožiť. Jednu z pôvodných obyvateliek navštívila aj skupina Slovákov. Domov sa pani Hanna spolu s manželom vrátila sedem rokov po tragédii. Viac ako sedemdesiatročná starenka už päť rokov žije v biednej chalúpke sama. „Okolo nej sú spustnuté prázdne domčeky. Raz ročne ju chodí z Kyjeva navštevovať dcéra. Kedysi sa raz do týždňa stretávala s ľuďmi z okolitých dedín v miestnom kostole. Dnes už nevládze chodiť. Do kostola ide len vtedy, keď ju tam odvezú vojaci. Žije veľmi ťažký, samotársky život. Elektrinu nemá, vodu si berie len z vlastnej studne.“

Babička návštevníkom porozprávala o dni katastrofy. S rodinou kopala zemiaky, keď k nim prišiel známy, zamestnanec z elektrárne. Dozvedeli sa, že sa stalo niečo veľmi zlé. Nikto im však nechcel povedať, čo. Až dva dni po havárii spustila vláda masívny presun ľudí. „Spomínala na mladý manželský pár, ktorý sa do susedného domu presťahoval asi mesiac pred výbuchom. Po havárii ich vláda prinútila čistiť černobyľské rádioaktívne mosty. Obidvaja po týždni zomreli. Bolo nám ťažko, keď sme počúvali jej príbeh.“

Miestna žena žije alebo skôr živorí z biedneho dôchodku a zanedbateľnej kompenzácie, ktorú dostávajú od vlády ľudia postihnutí katastrofou. Peňazí má veľmi málo. Aj preto ju Simona s kamarátmi zásobili najnutnejšími potravinami.

Rádioaktívny mach

Krátkodobá návšteva v okolí reaktora by nemala byť pre návštevníka až taká nebezpečná. Samozrejme, ak dodržiava pokyny vojakov. Najideálnejšie je pohybovať sa len po asfalte a ničoho sa nedotýkať. „Nedá sa to. Neraz, keď sme sa chceli niekam dostať, museli sme tam vyliezť. Aj my sme sa však snažili vyhýbať machom a tráve. Na ne sa rádioaktivita chytá najradšej. Museli sme si dávať pozor, kadiaľ kráčame.“

Dozimetre pípali každú chvíľu. Niekedy slabšie, často sa však intenzita zvýšila úplne nečakane. Najsilnejšia radiácia je na miestach, kadiaľ po výbuchu prechádzal mrak. Niekoľko stonásobne vyššie hodnoty sú pri červenom lese. Vojaci neodporúčajú zdržiavať sa pri ňom dlhšie ako päť minút. „Vysoká rádioaktivita bola pri železných elektrických stĺpoch, na autovrakovisku.“

Skupina si uvedomovala riziká. Ak by totiž niektorému pri odchode namerali zvýšené hodnoty, z mesta by sa nedostal. „Museli by sme zostať v karanténe.“ Hneď za Černobyľom vyhodili oblečenie i topánky, ktoré mali na sebe.

Príroda sa s haváriou popasovala

Simonu najviac prekvapila príroda. Očakávala pustú, tmavú krajinu, vysušené stromy. Čakali ich však rozkvitnuté rastliny, zeleň, štebot vtákov. „Príroda je nádherná. Vyzerá to tam ako v národnom parku. Jeden vedec mi povedal, že niektorým druhom rastlín sa dokonca darí lepšie, ako kdekoľvek inde. Odborníci si to nevedia vysvetliť.“ Problém s prežitím nemajú huby. Tie sú však známe ako perfektný zberač rádioaktivity, takže ich neodporúčajú jesť.

Pri prehliadke mesta sa Oravčanka dostala aj k štvrtému reaktoru. Dovnútra elektrárne ich nepustili. Sarkofág mohli fotiť len z jedného uhla. Dôvod sa nedozvedeli. „Možno preto, že ide o strategický objekt. Aby fotografie niekto nezneužil, napríklad na teroristický útok.“

Simona prečítala množstvo článkov o havárii, o chorobách, rôznych druhoch rakoviny, vrodených chybách. „Aké pocity mám z toho miesta? Hrozné. Je mi z toho všetkého smutno. Nie je to príjemné miesto, no človek asi musí vidieť hrozné veci, aby porozmýšľal, čo sa okolo neho deje. Všetci sa niekam ponáhľame, chceme mať všetko, chceme toho mať veľa a hneď. No často si neuvedomujeme, čo môžeme svojím konaním spôsobiť. Asi sme potrebovali dostať takúto facku. Žiaľ, mám pocit, že ľudia už pomaly zabúdajú, čo sa stalo a čo to spôsobilo.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  2. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  3. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  4. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  7. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  8. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  9. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  10. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 938
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 078
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 828
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 717
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 709
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 544
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 130
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 493
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 278
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 102
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miesta obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

Dolný Kubín má dobrovoľníkov na testovanie dostatok

Dnes večer podstúpili antigénový test, jeho negativita je podmienkou zaradenia na odberné miesta.

Testovanie dobrovoľníkov Dolnom Kubíne.

Na koronavírus zomreli aj pacienti v oravských nemocniciach

Epidemiologická situácia sa prudko zhoršuje na Liptove.

Počty ťažko chorých v nemocniciach rastú spoločne s úmrtiami.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Už ste čítali?